Alexander Veľký

História slávnych je dláždená ich činmi! Ak pochopíme ich pohnútky, pochopíme (i keď nemusíme súhlasiť) aj ich život. Na Alexandra - ako jednu z výrazných postáv dejín ľudstva platí vyššie uvedené dvojnásobne. Žiaľ Stoneov výklad jeho životných osudov mi túto snahu o pochopenie neumožnil hneď od začiatku filmu. Približne prvá hodina (po príchod do Babylonu, ktorého výtvarné riešenie mojmu oku silno lahodilo) tak vo mne rezonuje ako režisérova snaha obsiahnúť už zo začiatku všetko, pričom ale paradoxne vďaka tomu zostal stáť príbeh na mieste (resp. inak povedané, Stone ako keby sa do látky natoľko ponoril, že nevie nájsť nadhľad, z ktorého si treba vytýčiť úvodný bod prieniku do deja - túto myšlienku vo mne posiluje aj podľa mňa príliš prehnané používanie postavy Ptolemaiosa ako rozprávača a nadväzovateľa viacerých sekvencií). Našťastie táto nerozhodnosť ustupuje v druhej hodine, kde vďaka rozhovorom medzi Alexandrom (miestami presvedčivý a miestami máličko prehrávajúci Colin) a jeho blízkym priateľom Hefaistionom (výborný Jared Leto) ako aj bližšie vyobrazenému vzťahu k rodičom, začína režisér pred našimi očami budovať charakter človeka, výrazne ovplyvneného práve výchovou ako i rodinným zázemím. Rozpoltený nenávisťou medzi rodičmi, snahou vymaniť sa z vplyvu intrigánskej matky a prekročiť tieň svojho vlastného otca je ALexandrova duša preplnená túžbou ovládnuť a zjednotiť čo najviac vtedy existujúcich národov a civilizácii? Možno áno. Ale možno za tým všetkým stojí ešte niečo silnejšie. Možno je (bola) motorom činov najväčšieho muža svojej doby snaha nájsť ten svoj pravý domov. Lenže čo môže byť domovom dobyvateľa,hnaného neustálou túžbou ísť ďalej? Jedine celý svet (nepripomína vám to z dnešnej svetovej politiky niekoho až priveľmi...) a tým zároveň aj žiadne konkrétne miesto. A práve táto línia rozprávania tvorí pre mňa najsilnejšiu časť príbehu, ktorú sa Stoneovi podarilo do filmu úspešne vložiť. Vangelisov soundtrack (miestami je až priveľmi "inšpirovaný" predchádzajúcou autorovu tvorbou) sa mi páčil oveľa viac na samotný posluch než ako podfarbenie obrazu. Kamera dokáže byť miestami správne veľkolepá i keď bojové scény veľakrát nesníma zrovna najštastnejšie - v snahe simulovať dusnosť boja sa podľa mňa zbytočne pripomína značným roztrasením a nadmerným využívaním iba polocelkov až detailov. Vo výsledku 3,5*. (12.01.2005)

vyrůstá obklopen legendami řecké historie. jeho dětství (otec) - bylo bohaté na získávání rad a zkušeností (východ ten umí jen ničit muže a jejich sny; ženských se střez, jsou nebezpečnější než muži; králi se nikdo nerovná...). nejdůležitější je ale zřejmě tato: SE SLÁVOU JDE I UTRPENÍ. alexander veliký byl schopen nadchnout se pro myšlenku STÁT SE NESMRTELNÝM (jako prométheus),OSVOBODIT A BUDOVAT NOVÝ SVĚT, ale collinu farrellovi bych to asi nevěřil, ani kdyby mě nalejval vínem od rána do rána. v tom je asi ten problém proč mě film moc nechytnul. nebo ten projev před bitvou - za melouše (gibsona) jsem kolikrát ochoten položit (v obývaku) život, ale ,,SAŠA" mě opravdu nevyrajcoval. OLIVER STONE do nás opět hustí fakta, a někdy se vše dozvídáme v dlouhých rozhovorech, které mě vůbec neberou. stejně tak mě nebere ,,globalizace" A.V. přesto vše jsem se na film dokoukal. velmi zajímavé je vyprávění, které tento film provází, pro mě mnohokrát zajímavější než některé scény. moc se mi líbila angelina jolie, která upoutá nejen kvůli hadům. celkově zhrnuto: nejsem ,,specifický" filmový divák, který sleduje film stouhou dopsat něco do školní učebnice. já se chci bavit! a k zábavě potřebuji víc než sledovat blonďatýho nažehlenýho te.....e, který se stal legendou. (ale myslím si, že opravdový ALEXANDER VELIKÝ za to nemůže). (03.09.2005)

Zoufalý scénář, prachbídné herecké výkony, mizerná hudba, nechutná Angelina Jolie a tragický Colin Farrell. To byly mé hlavní pocity z první půlky filmu. Avšak poté zčistajasna snímek nabírá tempo, které vyvrcholí výbornou krvavou bitvou v Indii, kde se zmátořila i Vangelisova hudba. To vše proto, aby se poslední půlhoďka snesla zase do kalichu hořkosti plného klišé a patosu. Skvěle vyřešeno. (23.06.2006)

Film chvílemi připomíná éru Erola Flynna a jeho těsných kamaší. Je mi jasné, že doba Alexandra Velikého nebyla žádný med, ale takhle pozlacená filmová výprava zcela míjí výpravu onoho Alexandra. Co nás učili v dějepise teď není podstatné, ale pravdou zůstává, že tohle je spíš nějaký ART a ne film, který realisticky popisuje tehdejší dobu a život. Na druhou stranu lze z filmu vycucat doslova parádní záběry, scény, výkony i výrony a v neposlední řadě si vychutnat parádní soundtrack od Vangelise. (03.01.2012)

„Králi sa nerodia. Vychovávajú sa. Mečom a utrpením.“ Olivera Stonea (ČATA) nemám rád, ale o to nejde. Proti Colinovi Farrellovi nič nemám, ale ani o to nejde. Z ich ALEXANDRA VEĽKÉHO však zrejme nebude uspokojený ako divák, ktorý bude čakať „myšlienku“ á la KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ, avšak ani divák, ktorý bude pre zmenu čakať prízemný oddychový výplach typu GLADIÁTORA. Takže na jednu rozkošnú scénku („vojna s opicami“) a jednu veľkolepú akčnú scénu (v sprievode Vangelisovej hudby) pripadá aspoň polhodina rozpačitej nudy alebo len nudy bez rozpakov, no stále nudy. Zaujímavá herecká kombinácia (Leto, Plummer, Kilmer, Hopkins, Jolieová), ale to je asi tak všetko. Prvú hodinu si hovoríte, že je odvážne TAKTO robiť historický veľkofilm. "Zvyšok" minutáže sa už len nudíte. (17.09.2005)