Obor

Pěkný film o nepěkných věcech. Tak jako degenerují bohaté rody, tak i sám film se rozplývá do sebe sama. Neudrží ho Edna Ferberová, Ivan Moffat, ani Elizabeth Taylorová či James Dean. To, co v něm můžeme vidět jako kritiku zaslepené touhy po zisku a uznání, je jen ubohoučké upozornění, že sice není všechno úplně v pořádku, ale skoro všechno ano; stačí jen dobrá vůle a pár drobných kosmetických úprav. Zatrvrzelá "ságovistost" sice zvyšuje napětí mezi generacemi, ale různé motivy a prostředky nemění hlavní cíl a smysl života: někam to dopracovat. Jakpak si vedou Benedicti teď? Benedictus, qui venit… Tedy: film nadprůměrný, ale nic víc. Celý děj, přes pestré ale nedůležité odbočky, překrývá vztah Lesilie a Bicka, zpočátku názorově pevného Texasana. Leslie (její náhledy nejsou podstatné, musí jen být antagonistické) jej však od počátku znejisťuje, až ho dostane na kolena, tedy na záda. Teprve tehdy (jak sama vesele doznává v závěru filmu) považuje svoje (jejich) manželství za naplněné. (28.11.2023)

Pocitov a myšlienok je mnoho,slová sa však hľadajú len ťažko.Azda len toľko-nádherné,famozne,veľkolepé. S veľkou pokorou a bez zámeru kritizovať súčasný filmový priemysel musím konštatovať,že to najlepšie,najkrajšie a najhodnotnejšie z oblasti filmu tu už dávno bolo a späť žiadna cesta nevedie.Svet sa jednoducho zmenil a s ním aj herci,režiséri a diváci.Našťastie ešte nie sme tak celkom imúnni voči sentimentu a melancholii,ktoré v nás dokážu vyvolať filmy z časov dávno minulých,ked všetko bolo akési krajšie,farbistejšie a ľudskejšie. Obor je nádherný svojou priamou,nekonplikovanou výpovedou o láske,nenávisti,pochopení a odpúšťaní,bez prehnanej psychologizácie sonduje v hlbke ľudskej duše a necháva vyniknúť natur a vôňu človečiny. Môj špeciálny obdiv patrí Jamesovo Deanovi,ktorý v sebe choval génia tak veľkého,že by s prehľadom strčil do vačku svojich smiešnych texasiek polovicu dnešného Hollywoodu. (23.03.2013)

Legendárny, americký tvorca-George Stevens je bezpochyby veľkým KLASIKOM-klasického Hollywoodu. Rešpektujem a uznávam ho ! No i napriek tomu, nie je v mojom rebríčku-najobľúbenejších režisérov (t.j. v prestížnej TOP DESIATKE), ale zase niektoré jeho snímky vynášam do nebies (Denník Anny Frankovej, Shane, či aj Miesto na výslní). _Filmový príspevok z roku 1956, s názvom OBOR, ktorý získal neuveriteľnú, rovnú desiatku nominácii na Oscara, kde premieňa iba DIRECTOR najväčšieho kalibru. (Napríklad-Najlepším filmom bola-Cesta okolo sveta za 80 dní, rež. Michaela Andersona). _Vezmite si jedno, že sledovanie 201 minút (viac ako troch hodín a dvadsiatky min.) dlhého filmu nie je naprosto nič, čo by bolo poväčšinou každému extra po chuti. Osobne si myslím, že čím dlhší je, tým sa automaticky stáva menej dostupným, zaujímavým, pretože divák sa už po určitom čase, strávenej pri obrazovke (i trebárs v kine), čítajúc neustále titulky, stáva unaveným, vrtí sa na pohovke o stošesť, že sa nevie už dočkať samotného konca kraja ?! Niekedy to platí, inokedy zase nie. Ale teraz si práve myslím, že áno... _ Z môjho pohľadu je to veľmi rozsiahle i rozťahané zároveň, že by sa patrilo, minimálne o tých 30 až 45 minút, skrátiť (dvaja strihači si aj tak nedali povedať), kedy by nebol film tak zbytočne natiahnutý. Môže sa to zdať trochu divné, ale film sám o sebe príliš nenudí, a pritom je dlhý, ako týždeň pred výplatou. Vďaka precíznej réžii, sa na to nedá ani pomyslieť. Je to film plný postáv, ktoré sa postupne vykryštalizujú v úplne inom svetle, ako sa spočiatku javí, alebo : „PENIAZE KAZIA CHARAKTER” , a tým som trafil klinček po hlavičke ! Trojica hercov: Taylor, Hudson a Dean sa v jednom kuse dopĺňajú, i keď by som povedal, že Jim má o moc menej hereckého priestoru, ako je zvyknutý. Až na záver sa dostávam k typickému klišé hollywoodskych kúzelníkov : STÁRNUTIE- jednotlivých postáv je naprosto nedostačujúce, alebo aký vekový rozdiel je medzi filmovou mamou Liz Taylor a jej filmovým synom Dennisom Hopperom ? Minimálny ! Toto všetko je pre mňa mínus+samotná, prepálená dĺžka, ktorú George trochu „prepískol” , a tak z pôvodne maximálneho hodnotenia, znižujem o 40%, smerom na DOBRÝ, priemerný, možno trošku nadpriemerný, aj tak nakoniec zaváži každého uhol pohľadu, ten môj je taký, aký má byť ! Obdivuhodne zachytil dekády jednej rodiny, ale ničím extra ma nezasiahol. Najradšej som mával sekvencie s Deanom, aj keď sa totálne, povahovo, postupne otočil o extrémnych 360˚ , ale nielen o tom je tento monumentálny snímok... Alebo, viac-menej, práve peniaze hýbu svetom... Klasika kinematografie, ale ako pre koho... ? (04.08.2019)

Rozsiahle bachanty (knihy) realisticky popisujúce na stovkách strán históriu jednej famílie s morálnym podtónom ma v literatúre nikdy príliš neoslovovali. Ani vo filme. No v ňom sa úmorný čitateľský zážitok dá stlačiť do pár hodín. Toto výrazné ušetrenie času spolu s trefnými Taylorkinými poznámkami na uprdenú stredostavovskú česť farmárskeho rodu a jeho tradícií posúva šírošíre filmové dielo do mierneho nadpriemeru. (24.07.2013)

Čakal som niečo rozhodne lepšie. Nepopieram tu istú ságovitosť, v ktorej sa niektoré charaktery pekne vykreslili, no celkovo mi prišiel ten príbeh až moc naivný. Tiež všetci ospevujú J. Deana no pravda je taká, že predviedol iba priemerné štandardné herectvo, nič extra pamätné. Naviac tu ani veľa nehral. Na druhú stranu sa tu ale podarilo vykresliť celkom slušnú atmosféru amerického juhozápadu a potešil aj pohľad na mladučkú E. Taylor. Na slabší nadpriemer to stačí. 70/100 (25.02.2020)