Moja ľavá noha

Ťažko zohnateľný kúsok, aspoň zatiaľ. V seconhande som naň náhodou natrafil v kartónovom obale ako prílohu k britskému Sunday mail. Síce v originálnom znení, ale za 50 centov nebolo čo riešiť. Dobrých 15 rokov som čakal kým konečne dostanem možnosť tento film vzhliadnuť. S mojou pokročilou angličtinou som to nejako zvládol a už po úvodných 5 min., kde začína hlavný hrdina spomínať na detstvo som bol v kresle ako priklincovaný. D.Day Lewis podal neuveriteľný herecký výkon, určite jeden z tých na aké sa do smrti nezabúda. Mňa ešte veľmi prekvapila B.Fricker v úlohe matky, ktorá by svojmu synovi dala aj to posledné. Momentálne si na rýchlo nespomínam, kedy som videl tak nielen skvelo napísanú a zahranú úlohu matky, ale aj presvedčivé herectvo, cez ktoré pôsobila ako stelesnenie všetkého dobrého, ako skutočná matka milujúca svojho syna. Scény pri ktorých vám zovrie hrdlo je tu požehnane, navyše ak celá rodina žije v skromnosti a chudobe. Prvé slovo napísané ľavou nohou, krádež uhlia, futbal na ulici, či hromada peňazí v plechovke pre mamu ako prekvapenie. Emóciami nabitý film s ľudským a pravidivým príbehom, akých nikdy nebude dosť. Strhujúci zážitok s plným hodnotením. Nemôžem inak. 100 %. (24.08.2010)

Je mi ľúto, ale príbehovo na mňa film pôsobil trochu nudne. Ale keď si to tak vezmem, tak to skoro všetky filmy s Day-Lewisom. Ten berie len charakterné roly a samozrejme oscary sú zaslužené, o tom niet pochýb, ale tie sa udeľujú zväčša za roly, kde táto vytŕča nad samotným filmom. Tak to bolo aj tu. Vynikajúco zahraná postava, obdivujem Daniela ako to starostlivo premakal. Ale v konečnom dôsledku je to pre mňa priemerný filmový zážitok. (27.10.2015)

Príbeh írskeho umelca Christyho Browna bol pre mňa neznámym až do vizuálneho stretnutia s týmto filmom. Moja ľavá noha, jednoduchý no absolútne výstižný názov pre túto klasickú drámu o krutej hre ľudského osudu. Rozpráva príbeh Christyho, človeka – trpiteľa, fyzicky postihnutého a uväzneného vo svojom vnútri, žijúceho v prostej rodine, ktorú sužuje chudoba. Je to príbeh o boji človeka, boji, ktorý prebieha hlavne v jeho vnútri, o snahe nadviazať komunikáciu s okolím, ktoré je mnohokrát odmietavé a kruté ako Christyho otec. Dlhé roky väznenia vo vlastnom tele sa podpísali na Christyho správaní, jeho častej arogancii a neprimeranej konzumácii alkoholu a práve jeho nepredvídateľná povaha mi bránila vo výraznejšom ponorení sa do sveta hlavnej postavy. K Danielovmi výkonu sa netreba vôbec vyjadrovať, zaslúžený Oscar a absolútna oddanosť s postavou len potvrdzujú obrovskú profesionalitu tohto herca, no netreba zabúdať ani na skvelého Hugha O´Conora, hrajúceho mladého Christyho. Miernemu sklamaniu sa neubránim, okrem ukážkových hercov sa jedná o prakticky jednoduchý životopisný film, ktorému chýba pevnejšia režisérska ruka a pár minút naviac, ktoré by vytvorili menej skratkovitý obraz o hlavnej postave a hlavne preto považujem za najpôsobivejší film dvojice Sheridan – Day-Lewis dielo, ktoré vzniklo o štyri roky neskôr, úprimnú drámu In the Name of the Father, ktorej nechýba nič z toho, čo som hľadal v tomto príbehu. (02.01.2010)

ocenenia : Montréal World Film Festival 1989 - Cena poroty (najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe Brenda Fricker) spolu s filmami "Queen of Hearts" a "Sati", Špeciálna cena ekumenickej poroty, (spolu s filmo, "Últimas imágenes del naufragio"), Najlepší herec (Daniel Day-Lewis) (22.02.2010)

Trochu jsem se toho snímku bál, přece jen není téma postižených to, které by mě hodně zajímalo, ale zároveň jsem se těšil na výkon Daniela Day-Lewise. A on nezklamal. To je naprosto neskutečný herec, kterých je jen málo a já bych ho dovedl přirovnat jedině k Marlonu Brandovi, i když ani s ním si nemá co vyčítat. Oba jsou neskutečné legendy. Ale tenhle film nestojí jen na něm, ale i na tom, že je celkově téma podáno neskutečně lidsky a krásně. (10.02.2016)