Galaktický expres 999

Bolo mi povedané, že tento film musí vidieť každý fanúšik anime :) tak som si ho pre istotu, aby som tým fanúšikom zostal pozrel a nebol som teda vôbec sklamaný, ale skôr potešený jeho veľmi pekným príbehom, ktorý zaujme aj v roku 2016 napriek tomu, že film Ginga tetsudō 999 je z roku 1979 (netreba riešiť roky ja len tak som to spomenul). Musím oceniť (znova?) hlavne príbeh a jeho plynutie napriek tomu, že vo filme sme na rôznych miestach a príbeh teda má svoje vlastné menšie príbehy, tie nepôsobia samostatne, ale skôr pôsobia stmelujúco a vítane čo sa veľmi často v podobných filmoch nestáva. Samozrejme koniec je veľkým vyvrcholením príbehu a je ten čo nakoniec udáva kvalitu tomuto filmu a koniec sa mi veľmi páčil. Ešte samozrejme ak mám niečo vypichnúť (spomenúť) čo je na filme dobré, je to hudba (piesne, zvuky atď), ktorá je napriek svojej jednoduchosti výborná. (15.08.2016)

Keby som bol fandom. Anime. Ale maximálne som japonské sci-fi a fantasy projekty sledoval v malom počte a to tiež nie uvedomelo, ale len ak som náhodou narazil. Či už ako dieťa, alebo mladistvý som sa skôr stretával s japonskou animáciou pre západ, ako ich vlastnou produkciou ( napr. animované seriály SILVERHAWKS, či THUNDERCATS ). Túto vesmírnu operu budem mať rád, je plná dobrodružstva a nápadov, ale trochu kríva v scenári a prepálenej dĺžke. Ale jedno viem, ako decko by som bol nadšený, ale už to decko nie som. (16.03.2020)

Jasně, sem tam některé věci nedávají tak úplně smysl (některé věci by chtěly podrobnější vysvětlení), ale těch 5 tam mrdnu s čistým svědomím protože je to živé, hravé, vtipné i vážné, plné nápadů a osobité animace. Artově scifíčková space opera která více než na logiku klade důraz na uměleckou volnost, dynamiku a dobrodružnou atmosféru... prostě takový Metal Hurlant po japonsku. (18.09.2014)

Koniec 70., 80. a 90. roky možno spätne označiť za "zlatý vek" anime, ktorý priniesol množstvo zásadných, dnes už klasických diel. Dôležitú pozíciu medzi nimi zastáva aj u nás málo známy Ginga tetsudō 999, ktorý v sebe skrýva esenciálnu mustru dobrodružnej space opery s jemným filozofickým podtextom v atraktívnom audiovizuálnom kabáte. Dá sa o ňom povedať, že v podstate predznačoval príchod čím ďalej vyspelejších a pôsobivejších filmov ako Akira alebo prelomový Ghost in the Shell. Film z roku 1979 je zhusteným prepisom časti predlohy a scenára rovnomenného seriálu, ktorý sa začal vysielať o rok skôr. Na pozadí pretrvávajúcich konfliktov medzi ľudskou lúzou a aristokraciou, ktorá sa necháva mechanizovať zo snahy o dosiahnutie večného života prebieha príbeh malého chlapca, zaslepeného nenávisťou k vrahovi jeho matky, ktorý patrí k šľachtickej vrstve. Jeho cesta vedie do Galaktického expresu 999, s ktorým prechádza mnohými planétami na ceste za spravodlivou odplatou. Univerzum Ginga tetsudō 999 okamžite zaujme prepracovanou mytológiou a výrazne odlišnými zastávkami na jednotlivých planétach, z ktorých každá má svoju špecifickú vizuálnu estetiku, civilizáciu, kultúru a žánrovú štylizáciu. Môžeme tu nájsť dystopickú špinavú japonskú obdobu Blade Runnera (skôr, než sa Scottov film dostal do kín) aj vesmírny western na spôsob neskoršieho Cowboy Bebop alebo Firefly. Samotná Tecuróova dlhá a komplikovaná púť je prezentovaná ako osudový mýtus, ktorého hnacím motorom sú silné emócie. I keď je viac spleťou epizód, rozvíja množstvo motívov a niektoré vzťahy len naznačuje, predsa nepôsobí ako nekompletné a rozhárané rozprávanie, ale, naopak, je jasné, prehľadné a primárne línie uspokojivo uzatvára. Existencia seriálu, ktorý ide do väčšej hĺbky, je čitateľná len medzi riadkami a film funguje úplne samostatne aj bez napojenia na jeho dejovú štruktúru. Striedanie žánrov a dominánt (romantické prvky a femmes fatales, náležitý humor a tragické motívy) plynulo vyúsťuje do záverečnej polhodiny, ktorá ako jediná upriamuje pozornosť na dynamickú a veľkolepú akciu v celej jej kráse. Kresba zodpovedá dobovým nárokom a odráža charakteristické črty Macumotovho štýlu, no veľkým esom v rukáve je i vynikajúci a pestrý výber hudby obsahujúci skladby domácich i zahraničných interpretov. V kocke ide o skvelú a zaujímavú jazdu šírym vesmírom, ktorá sa bez akýchkoľvek pochýb radí medzi to najlepšie z japonských animovaných filmov, ktoré som videl. 100% P.S.: Mimochodom, obsah je skvelý a výstižný. Akoby aj nie, keď ho zjavne písal Jiří Flígl. (04.12.2014)

Po čase již moje čtvrté setkání s japonskou animovanou tvorbou... Vlastně se mi to, co jsem vnímal základními smysly, tedy ušima a částečně i očima, dost zamlouvalo. Úžasná, nádherná hudba včetně několika písní si mě v nejedné scéně získala a dodávala na podmanivé atmosféře, stejně jako vizuálně osobitě ztvárněné prostředí expresu, raket i některých zařízených pokojů, vesmírní kulisy i některé efekty a další výjevy... U více scén jsem postřehl emoční hloubku a párkrát ke mě pronikla, obzvlášť během blízkého přimknutí hlavní klukovské postavy k náhradní paní „matce“ – žlutovlasé společnici na cestách, kterou vidíme i na plakátě. Však také to byla snad jediná výraznější postava, která mi se mi tu výjimečně líbila i po stránce vizuální animace. Jinak jsem si nemohl pomoct, ale jak se mi hodně líbilo animované ztvárnění vybraných prostředí, tak jsem si naopak příliš nezvykl na tu typicky japonskou animaci u většiny postav, která mému oku nelahodila, ba místy mě docela odpuzovala. Příběh o tvrdé pomstě v pohádkovém kabátku měl silnější místa, ale jako celek mě nevzal a vtáhl spíše napůl. Film měl často dostatek kladů, abych si jeho vybrané ingredience užil, ale stopáž o 130 minutách mi připadala nekonečná. Jednoho zhlédnutí nelituji, ale druhé anime s mimořádným hodnocením si k Interstelle 5555, jejíž tvůrci údajně vzdávají hold právě Galaktickému expresu 999, zatím nepřipojím. [70%] (22.11.2023)