Vládcovia nebies

Moja žena a ja sme sledovali Band of Brother niekoľkokrát a bol navrhnutý sledovanie tohto seriálu, pretože to. Takže s veľkými očakávaniami sme si túto sériu pustili a hneď nás zmiatlo čudné tempo a čudné predstavovanie postáv. Po 15 minútach sme to takmer chceli vypnúť - a v polovici som to vzdal a robil som v ten večer niečo iné. Táto prvá epizóda je z hľadiska sorry rozprávania veľká hromada neporiadku, ste hodení priamo do príbehu bez poriadneho predstavenia postáv, skoro akoby ste sa zatúlali do filmu na polceste. Výber hercov je dobrý, všetci hrajú naozaj dobre a vyzerajú, akoby do tej doby patrili. Je len smutné, že sú premrhaní na túto hromadu neporiadku. Vizuálna stránka je pod úrovňou, ktorú by ste v roku 2024 očakávali , s podpriemerným CGI. Čo je po väčšinu času celkom očividné. Myslím, že ďalšie epizódy si už nepozrieme. (14.02.2024)

Nálety Spojencov na nemecké kotvištia ponorkových lodí boli, ako už informovala miestna rozviedka, márne, pretože boli postavené z kvalitnejšieho betónu, výstuží a konštrukcie. NIKDY v celej západnej Európe, od Nórska po Francúzsko, neboli vážne poškodené spojeneckým bombardovaním, pretože charakter cieľa. Väčšina dostala sotva škrabanec. Toto sa ignorovalo a nálety za náletmi zámerne poškodzovali a zabíjali domorodých civilistov v bludnej nádeji "urobiť škrabanec". Jeden z mála prípadov, keď okupovanú krajinu (Nórsko) Nemci nazvali Spojencami: "terorista" A mimochodom: Dora je stále nažive a používa sa dodnes v Trondheime, ale nie pre ponorky... (17.02.2024)

Prečo to neodložili na ďalší deň, ak to bolo také dôležité, že všetci vzlietli spoločne, ako na brífingu, deň D bol na poslednú chvíľu odložený kvôli zlému počasiu? Kde bolo stíhacie krytie? Prečo im v Alžírsku nemal kto vyjsť v ústrety, zdravotníci atď. Je úžasné, že dokonca aj v americkej produkcii sú americké ozbrojené sily vykreslené ako chaotické. Seriál z druhej svetovej vojny, ktorého ústrednou postavou sú posádky amerických bombardérov, nedokáže vzlietnuť do výšin svojich žánrových kolegov a necháva divákov uzemnených v krajine priemernosti. Seriál, ktorý sľuboval intenzívne skúmanie problémov, ktorým posádky bombardérov počas vojny čelili, nakoniec zaostáva v rozprávaní príbehu aj vo vývoji postáv. Jedným z hlavných nedostatkov seriálu je neschopnosť zachytiť emocionálnu hĺbku a historickú presnosť, ktorá sa vyžaduje pre rozprávanie o druhej svetovej vojne. Postavám, napriek tomu, že sú súčasťou strastiplnej vojnovej skúsenosti, chýba potrebná hĺbka na to, aby divákov zaujali na hlbokej úrovni. Scenár sa snaží sprostredkovať surové emócie a boje, ktorým členovia posádky čelia, čím ich redukuje na obyčajné karikatúry, a nie na plnohodnotných jednotlivcov. Okrem toho seriál nedokáže autenticky vykresliť historický kontext. Nepresnosti v uniformách, vybavení a dialógoch narúšajú strhujúci zážitok, ktorý by sa od produkcie z druhej svetovej vojny očakával. Pre divákov, ktorí poznajú toto obdobie, môže byť náročné odložiť nedôveru, pretože seriál prehliada zásadné detaily, ktoré by mohli obohatiť rozprávanie a poskytnúť autentickejší dojem. Ďalším kameňom úrazu je tempo seriálu Vládcovia vzduchu. Epizódy sa kľukatia bez jasného zmyslu pre smerovanie, čo divákov zanecháva dezorientovaných a odtrhnutých od celkového príbehu. Chýbajúca ucelená dejová niť sťažuje investovanie do osudov postáv alebo pochopenie širších dôsledkov ich misií. Filmové spracovanie sa síce snaží zachytiť intenzitu vzdušných bojov, ale nedokáže priniesť taký viscerálny dojem, aký by sa očakával. Špeciálne efekty často pôsobia zastaralo a podkopávajú vážnosť situácií, ktorým posádka bombardéra čelí. Zle choreograficky zvládnuté akčné sekvencie a nepresvedčivé CGI prispievajú skôr k pocitu odstupu než k pohlteniu. Azda najvýznamnejším nedostatkom je premárnená príležitosť preskúmať psychologickú záťaž členov posádky. Vojna je komplexný zážitok, ktorý presahuje rámec bojiska, no v Letu do tmy sa nedarí preniknúť do psychologických aspektov členstva v posádke bombardéra. Výsledkom je plytké vykreslenie vnútorných bojov postáv, čím sa stratila šanca dodať príbehu hĺbku a nuansy. Na záver možno povedať, že "Masters of the Air" sa snaží povzniesť nad množstvo seriálov z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré nastavili latku historických drám vysoko. Seriálu chýba emocionálna rezonancia, historická presnosť a presvedčivý dejový oblúk, a tak v konečnom dôsledku nedokáže spravodlivo opísať nevypovedané príbehy posádok amerických bombardérov počas kľúčového obdobia dejín. (17.02.2024)

Niekoľko posledných epizód bolo ľahko jedným z najlepších seriálov, ktoré som videl, ale táto epizóda padla plochá, namiesto toho, aby divákom ukázala, čo sa stane s väčšinou zavedených obsadení, povedia im prostredníctvom niekoľkých zostávajúcich postáv. Veľké sklamanie pre seriál, ktorý si vybudoval sám seba okolo vytvorenia dramatického príbehu a jeho efektívnej implementácie s časom na obrazovke. Je to uponáhľané a lacný spôsob, ako sa zbaviť hromady vysokopostavených hercov a nahradiť ich ďalšími relatívne neznámymi; aj keď chápem, že niektoré postavy sa neskôr v príbehu opäť objavia, je veľkým sklamaním, že sa ich režisér rozhodol zatiaľ odpísať takýmto lacným spôsobom. Zatiaľ jednoznačne najhoršia epizóda. (18.02.2024)

Wow. Práve som ju dokončil a stále ju cítim. Piata epizóda opäť presúva rýchlostné stupne a do veľkej miery sa zameriava na jednu misiu, pričom sa opäť venuje viac času leteckým súbojom. Tentoraz je to Munster a vedie ju Bucky Egan, aby sa pomstil za svojho priateľa Bucka Clevena. Túto časť naozaj vyrazili z kopýtka. Cítime napätie tejto misie pomsty, o ktorej písal Crosby. Crosby sa, btw, vrátil po tom, čo prežil poslednú misiu, keď havaroval na poli s Blakelyho posádkou - to by nemal byť spoiler, keďže sa o tom dosť písalo. V každom prípade sa mu táto misia vydarí. A je dobre, že sa mu to podarilo. Bez toho, aby som čokoľvek spoileroval, z epizód 3 - 5 si môžeme urobiť predstavu o tom, aké trestné boli tieto misie v polovici a na konci roka 1943 pre mužov, ktorí na nich leteli. Herecké obsadenie a produkcia tu výborne ukazujú stres z neutíchajúceho boja. Rozdiel oproti Band of Brothers alebo iným podobným príbehom je v tom, že tu sa muži, ktorí sa vrátia, vyspia v teplej posteli, napijú sa, dostanú teplé jedlo atď. Dostanú úľavu... ale musia žiť s vedomím, že keď sa dostanú do vzduchu, ich letenka môže byť kedykoľvek prerazená. Tu skutočne nahliadneme, aký bol tento neúprosný životný štýl a aký mal na nich vplyv. Úžasne spracované. (18.02.2024)

Nemci sa na tom podieľali. Po tom, čo celé mesiace bez rozdielu bombardovali Londýn, po tom, čo urobili pri obliehaní Leningradu, po Grossaktion Varšava dostanú krv do nosa a hneď sa vrhnú na lynčovanie a cítia sa oprávnení? Zavinili ste si to sami a potom ste si mysleli, že bombardéry sa nebudú stupňovať a včas odplácať? Vitajte pri bombardovaní Drážďan. Na to, aby ste v jednej vojne dokázali zobudiť nie jedného, ale hneď dvoch spiacich obrov - najprv ZSSR a potom USA -, je potrebný zvláštny druh idiotského obyvateľstva. To je Darwinova cena v národnom meradle a týmto krokom si veľmi pokazili genofond raz a navždy. Ako Východoeurópan fandím bombardérom asi ešte viac ako americkí diváci. (26.02.2024)