Život po Jangovi

S tými malými, melancholickými sci-fi drámami sa nám tu poslednú dobu akosi roztrhlo vrece. After Yang to má o to ťažšie, že obuť sa do tohto filmu na internete a nabažiť si svoje rasistické ja dokáže hravo každý ťulpas. Síce ich nijako neobhajujem, ale ten film im ide rovno naproti a tu rasovú vyváženosť dohnal After Yang až do absurdne komických rozmerov, kde hlavnú úlohu musí hrať biely muž ženatý s afroamerickou černoškou, ktorí si spoločne adoptovali čínskeho potomka a ešte k tomu zaobstrali robotického člena rodiny, aby sme mohli zabrdnúť aj do debaty o tom, či sa andoridom sníva o elektrických ovečkách. Nesníva a toto nie je dobrý film, pretože rovnako ako ústredná rasová vyváženosť je v ňom úplne všetko príliš IN YOUR FACE, aby túto hodinu a pol dlhú lekciu o sociálnych hodnotách a diversite pochopili aj tí najpomalší. Ono je však zrejmé po pár minútach čo nám táto lekcia chce zdeliť a tak sa stáva repetitívnou (prakticky tu polovicu filmu Colin Farrell pozerá na spomienky svojej dcéry) a nezaujímavou. Príjemne melancholická atmosféra tak skoro omrzí, pretože film neponúka nič príliš navyše. Len utápanie sa v tom istom smútku, ktorý nepríde príliš uveriteľný kvôli chýbajucej chémii medzi postavami. Tie emócie a pocit milujúcej, oddanej rodiny som totiž tomuto filmu neveril ani minútu. A to je asi najhoršie, pokiaľ chcete natočiť film práve o tom. CELKOVO: 4/10 (07.03.2022)

(43/2023) / Veľmi zaujímavý film. Spôsob rozprávania je docela náročný pre diváka, ťažký minimalizmus v emóciách aj dialógoch. Čím menej film povie/ukáže tým viac sa ale kreatívne môže divák zapojiť. Ale atmosféra a taký ten špecifický feel blízkej, nie veľmi nádejnej budúcnosti je vystihnutý dokonalo. (8/10) (15.06.2023)

Farrell asi už nemá na chlast a cigy, inak by sa tohto počinu nezúčastnil. Celé v zmysle multi-kulti scifi -  robotizácia spoločnosti + rodina v zložení: biely manžel, čierna manželka, šikmooké dieťa. Okrem hudby film nemá v sebe absolútne nič, v podstate sa tu nič nestane a namiesto dialógov väčšinou len také mumlanie. (02.08.2022)

Kogonada je režisérom ktorý zachytil moje oko svojim prvým filmom Columbus, film ktorý si ma získal svojou srdečnosťou, prekrásnou kamerou, precítenými výkonmi hlavného dua, a takou nevšednosťou ktorá ma nútila sa zamyslieť nad krásou architektúry. Rovnako ako Haley Lu Richardson, aj ja som bol šťastný že títo dvaja znovu spolupracujú, obzvlášť pod záštitou A24, a Colinom Farrellom v hlavnej úlohe. Keď som na začiatku Marca videl tú úvodnú titulkovú scénu, už v tom momente som vedel že After Yang bude filmom,  ktorý si zamilujem. A hľa, tak sa aj stalo. Samozrejme tá tanečná titulková scéna si zaslúži 5*, no podobne ako Columbus tak aj After Yang nemá ten plný 5* emočný feel, no to neznemená, že som v ňom nenašiel zaľúbenie. Či už to bola fantastická hudba od ASKA, magická kamera of Loeba, produkčný dizajn, či tá precítená réžia od Kogonada, všetko funguje perfektne, a hlavne herecké obsadenie na čele s Colinom (ktorý má famózny Marec 2022, keďže v rovnaký deň (04.03.) začal žiariť ako Penguin). After Yang je citlivým filmom s futuristickým pozadím, ukazuje silu momentov ktoré môžu byť pre nás ničím no pre niekoho iného všetkým ako aj to akú silu majú spomienky - v týchto sekvenciách Kogonada prekrásne strieda pocity veselosti a smútku, sekvencie v ktorých Colin, Haley, a Justin naplno žiaria. 4.5* (29.03.2022)

Presne takto vizuálne má vyzerať malé filozofické scifíčko. Vstup do spomienok je krásne stvárnený, dom rodinky so záhradkou so stromami je presne podľa môjho gusta a som rád, že príliš veľa z tohto fikčného sveta nevidíme, ale cítime jeho atmosféru. Príbeh je, jemne povedané, minimalistický a nejaký ten výraznejší zvrat by mu neuškodil, samozrejme nič v takom zmysle, že by sme tu zrazu mali akčnú scénu alebo násilie. Je to príjemné, melancholické, trochu sentimentálne a dobre sa na to pozerá. A možno je to aj také polemizovanie nad tým, ako dobre (ne)poznáme svojich najbližších. Ako trochu odlišná hodinka v rámci Black Mirror by to bolo asi uspokojivejšie. (20.12.2022)