FREM

Určite je dobré, že na Slovensku vznikajú filmy, ktoré vôbec nevyzerajú ako slovenské. Skôr by som tipol, že za FREM stojí nejaký škandinávsky enviromentalista túžiaci po umeleckom vyjadrení. Snímka napriek tomu, že jej zábery by mali pôsobiť monotónne a nemá klasickú dramaturgiu, mi veľmi rýchlo ubehla. Filozofovať nad tým, o čom to bolo, možno zmysel má, ale ten by vám zase tvorkyňa mohla pri diskusii vyvrátiť a povedať, že ten a ten záber bol myslený tak a tak. Ono ísť aj v experimentálnom umení trochu smerom k divákovi nemusí automaticky znamenať ústup od autorstva a splošťovanie umeleckého vyjadrenia. FREM je tak pre mňa predovšetkým vizuálnym zážitkom. (13.03.2023)

Velmi zajímavá atmosféra, velmi zajímavé ticho, velmi zajímavý zvuk. Interesantní, ale v druhé polovině už jen doznívající dílko, které by chtělo ještě více domyslet a dotáhnout, aby nepůsobilo jen jako efektivní obrazová báseň, ale jako skutečný distribuční dokufilm. Rozhodně impozantní kus kinematografie, která si zaslouží pozornost, byť je plná impulsů k výtkám a otázkám. Možná ale dobrým otázkám. Lepší průměr. (14.12.2020)

Keby ste postavili kameru do latríny a točili hodinu plávajúce hovná, tak by ste mali rovnaký zážitok. Jasné, obrazový asi nie, lebo v tomto akože artovom diele vidíme zábery na sneh, na vodu, počujeme zvuky ako z rozheganého tranzistora, sem tam niekto vzdychne, vo fakt že umenie pre bežného smrteľníka nepochopiteľné. Ešte keby to bol nejaký krátkometrák do 10 minút, tak poviem ok. Ale 73 minút toto? Akože natočím pár záberov z hôr, pustím to do éteru a tvárim sa ako brutálny umelec? Nuž fakt, kukať na exkrementy by dávalo zhruba rovnaký zážitok. Je to celé na hovno. (10.10.2023)

FREM nie je značka pre krém. Je to filozofia radikálneho environmentu: monoľadu. A vody. Človek i zvieratá v tomto kráľovstve sú zastúpené len veľmi parciálne. Panujú odtiene bielej, rozpadávajúceho sa ľadu a morskej vody. Dýchajú, dýcha človek, dýcha stroj. V závere sa otvára ozónová diera. V nej nejaké bytosti. Je tam človek? Kdeže. No diera je zároveň bránou ponúkajúcou iné možnosti. Napríkad výmenu chladu antarktickej zimnej zemnej krajiny za príťažlivo všeobjímajúci chlad vesmíru. V ktorom nebude treba ani tie stroje. Sprievodné slovo nie je slovom vysvetľujúcim. Je len občasné a v podstate navyše, zbytočné. Divák by sa bez neho zaobišiel. Človek nechýba. Je to vraj rekviem za zdochýnajúce ľudstvo. Predčasné. Pretože, kto bude jeho divákom po smrti ľudského druhu? Vtedy, kedy vyvstáva naozajstná potreba rekviem? Nech je ako chce, nech sú interpretácie rôzne, na zmes netradične nakrútených záberov s rôznymi doplnkami a dýchajúcimi ruchmi, vrkmi a hrkmi sa pozeralo veľmi príjemne. Od začiatku do konca. Aj dalo zabudnúť na vyvrhovanie vnútorností a odrezané zvieracie hlavy z úvodu. (17.02.2021)

Vskutku unikátny dokumentárny počin, ktorý bude vyhovovať skôr umeleckejším dušiam. Musím oceniť skvelú kamerovú robotu a úchvatné prírodné zábery. Neriešil by som ani ten umelecký nádych, ktorému som síce neporozumel, ale šak ok. Čo mi ale extrémne vadilo, boli tie vzdychy počas celého snímku, ťažko otravná záležitosť, ktorá v mojich očiach posunula film do priemeru. 55 % (07.06.2021)