Asi to ukončím

První hodina je ještě velmi těžko snesitelná, samoúčelně intelektuální dialogy a velmi dlouhá a otravným způsobem bizarní večeře s rodiči jsou tu ještě předkládané příliš normálně, tradičně vypadající vyprávění hraje prim nad Kaufmanovými režijními hrátkami s vnímáním času a prostoru, ale jak otěže nad filmem přebere čistá alegoričnost, už to začne být zajímavé. Ne kdovíjak silně tnoucí do živého, ale aspoň už ne banální. 6/10 (25.09.2020)

Pouhé řetězící se výstřednosti, téměř bez příběhu, u nichž čekáte, že se v závěru (alespoň částečně) vysvětlí a začnou dávat smysl. Ale nestane se tak. I'm Thinking of Ending Things je tak jenom dlouhá, nudná, samoúčelná blbost, která je i na první shlédnutí od poloviny stopáže skoro nesnesitelná. 1*. (29.09.2020)

Prvá 5* v roku 2021 patrí kontemplatívnemu road movie v zasneženom bezčasí, ktoré sa točí okolo muža a ženy. Nech sa stane čokoľvek, tak za predpokladu, že každý je strojcom svojho šťastia, on je dôvod, ona je príčina. S výnimkou vecí, ktoré sú už dané. Napríklad, že niekto musí byť aj to prasa prelezené červíkmi. A čas nemusíme akceptovať, no aj tak starneme. Film mal okrem iného u mňa dokonalý timing. Horko-sladká bodka za oslavami a návštevami, ktorá mi pomohla zvesiť pomyselné gule z minulovianočného stromu života. (09.01.2021)

„Rozmýšľam nad (niektorými) vecami, že už ich asi ukončím” , keď najrozumnejšie možné riešenie ohľadom Kaufmanového, neznesiteľne úmorného filmu, ktorý by som v podstate ani nemusel vidieť, kde by sa vôbec nič také strašné nestalo, lebo tie dve (nekonečné) hodiny, som mohol stráviť, trebárs i takým, poctivým, kosením, väčšieho dvora, čo by bolo asi oveľa osožnejšie, je nakoniec v mojom prípade najmä to, že úprimne ľutujem a zároveň odhováram všetkých ďalších, potenciálnych divákov, ktorí pomýšľajú dať mu šancu. Nerobte to, keďže sa poriadne opálite, ako aj ja sám ! Už úvodná sekvencia, dlhej (20 minútovej !), zimnej jazdy autom, šoféra Jakea a maliarky, mladej ženy s rôznymi osloveniami, napríklad Lucy, je viac, než výstižná, a tak sa mi vidí, že Charlie sa predovšetkým sústredí na jednotlivé štádiá starnutia, čo súčasne dokladajú scény Jakeových rodičov vo veľkom dome s neuveriteľne bizarnou atmosférou. Dopozeral som film bez väčšej ujmy na zdraví, ale druhýkrát by som to už asi neriskoval !? / Jesse a Jessie, prvý sa podobá na Matta Damona, že druhá celkom ujde, alebo to bol iba zámer = Žena pod vplyvom ? (16.09.2020)

Ťažko k tomu hľadať ekvivalent. A určite sa tomu nedá odoprieť originalita. Hoci aj tá, môže byť len vecou pre nezasvätených. Tí čo sa možno dostali ku knihe Iaina Reida si povedia - dobrá adaptácia a tam to pre nich hasne. Pre nás, čo sme nepoznačený knihou vyvstáva pri pozeraní dôležitá otázka - a tou je, čo sa snažil majster týmto povedať. Napadlo mi hneď niekoľko vecí. Najlogickejšia z nich mi ale príde, že sa duša rozprávala sama so sebou. Ľavá a pravá hemisféra, myšlienky, nápady, pocity, fóbie. Ale nedávam za to ruku do ohňa. Celý príbeh sa bohužiaľ stráca v neskutočnej miere neustáleho kecania, vysvetľovania a filozofických úvah. Takto sa osoby medzi sebou nerozprávajú. A čím ideme bližšie ku koncu tým je to bizarnejšie. Kupodivu práve tá preformance a muzikál to pre mňa vytiahol na znesiteľnú úroveň. Inak sa jedná o ťažkopádne dielo, kde sa nedá vytvoriť vzťah podľa mňa k ničomu. A finálna myšlienka je natoľko všeobecná a pritom je podaná ako niečo úžasné, až som sa musel pousmiať. Toto nie je Európsky film. Toto je kvázi americké umenie. Kaufmanovi to očividne nejde, hoci mu nápady nechýbajú. Celý čas som si rozprával, prečo by ma to malo vôbec zaujímať. A odpoveď... práveže nemalo. Vážená hlavná predstaviteľka... Dakedy je hlúpe o veciach uvažovať. V budúcnosti tak radšej spravte. Ušetríte všetkým, čo sa do toho pustili s vami, kopec času. A možno som len fakt blbý a ušlo mi to. A druhá projekcia to napraví. Ale takto k tomu dielu pristupovať nechcem. A ani nebudem. Herecky slušné - hlavne Thewlis. (09.10.2020)