Tridsať prípadov majora Zemana

Z koncentráku sa vracia do rodičovského domu na vidieku dobre živený Honza Zeman. Usmieva sa, pretože nenávidený nacizmus padol. To potvrdzuje i prekrížená sovietska a česko-slovenská zástava na čele dymiacej parnej lokomotívy a azbukou i češtinou vyvedené biele grafitti na drevených stenách vagónov. Ledva sa navrátivší synak zvíta s mamičkou a hneď si vypočuje pomerne ponuré zvesti o ťažkej práci otca, inak boľševického aktivistu, s podpaľačmi, sabotérmi a gestapáckymi udavačmi. Aj Honza by rád vidieť, kto ho za protištátnu činnosť udal Nemcom. Vzápätí sa dozvedá správu, ktorá Honzovi Zemanovi zasadí ranu do srdca. Nakoľko polícia (zatiaľ ešte nekomunistická, píše sa rok 1945) je liknavá, zoberie syn vyšetrovacie opraty do vlastných , takpovediac súkromne detektívnych rúk. Samozrejme, podliak odhalený (maloburžuj - ako inak!) a pán Zeman dostane za úspech ponuku vstúpiť do Zboru národnej bezpečnosti. Ideologicky nenápadne proboľševický,  zároveň formálne dobre vystavaný príbeh, ukazujúci neľahké povojnové žitie na českom vidieku. (11.09.2022)

Keď dochádza k uplatňovaniu kolektívnej viny, je atmosféra ponurá a bezútešná. Jiŕímu Sequensovi sa v epizóde, odohrávajúcej sa kdesi v povojnových Sudetoch, podarilo vykresliť takúto náladu bezozvyšku. Za to skúsenému režisérovi kriminálnych filmov a seriálov patrí pochvala. Horšie je to s dejom. Ten posilňuje oficiálny dobový výklad dejín, spočívajúci v naratíve, že odsun nemeckej menšiny z územia povojnového Česko-Slovenska bol vlastne v poriadku. Pretože všetci boli vlastne tak či onak prívržencami naci ideológie. Isteže bolo hafo kadejakých werevolfov, skrytých príslušníkov SS a iných nacikádrov, medzi českými Nemcami. Každému súdnemu ale je jasné, že tých naozaj škodných bolo z celkového počtu odsunutých minimum. Toto je zase vec, čo musí hodnotenie trochu znížiť. Poznámka: Z dochovaných svedectiev a záznamov je zrejmé, že celý seriál "30 prípadov majora Zemana" prechádzal ešte vo fáze scenára dôkladným ideologickým preverovaním a viacerými úpravami. Tie diktovali ako príslušné stranícke štruktúry Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ)  ako aj  priamo ozbrojeno-bezpečnostné zložky boľševického aparátu, menovite Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá scenár seriálu v podstate dirigovala. (06.10.2022)

Boľševik ešte úplne nezvíťazil. A tak sa Honzík Zeman uprostred oklieštenej povojnovej česko-slovenskej demokracie bojuje nie v Prahe, ale v jakejsi Prdelovej Lhotě s miestnymi neduhmi. Hoci služba v kraji dávno spiacich líšok nie je žiadnou slávou, hrdina sa venuje kalokagatii.  Závity v mozgu, rozkmitané sústredeným vyšetrovaním zločinov v službe, uvážlivo kombinuje s behom pomedzi okolité lesy. Raz pri joggingu naďabí Zeman na otvorenú opustenú sanitku. I hneď zašípi kriminálne pozadie! Zbehne k otvorenému vozidlu a nájde v ňom šoféra sanitky uprostred hier lásky šálivej. Ale inštinkt bol vo všeobecnosti fajný. Tá sanitka tam ešte úlohu zohrá! Pôjde o kšefty s nedostatkovým inzulínom. Byť cukrovkárom po vojne: nič moc. Samozrejme, že zločinný kšeft obstaráva funkcionár jednej z nekomunistických strán cez kontakty na ministerstve zdravotníctva. Skvelá je herecká etuda Martina Růžka v úlohe rezignovaného lekára-alkoholika, v ktorom sa ale rozkmitajú akési staré vety o nepísaných pravidlách, ktoré by mal dodržiavať aj ochlasta. A fajná je aj Liškova sprievodná hudba. (01.11.2022)

Slušne nakrútená krimi epizóda. Tvorcovia v nej opäť ukotvujú v mysli divákov ideoheslá. Ide o  nespochybniteľné, generalizujúce pravdy. Prežívajú v knihách, článkoch, vedeckých štúdiách & prednáškach marxistických či poslušne post boľševických historikov. Aby som len jalovo neteoretizoval. V Rubínových krížoch ide o nasledujúce postuláty: a) všetci banderovci boli a sú odporní fašistickí prisluhovači, neštítiaci sa akejkoľvek ohavnosti a zločinu; b) akcieschopní sú len boľševizujúci fízli, stará škola len prizerá a chváli nastupujúce trendy, c) zločinci nemajú žiadnu morálku, ani jej nádych, to komunisti dobre vedia, a režisér skvele podáva. Pretože propaganda, ak má naozaj fungovať, by okrem fráz, viet a poučiek, slúžiacich ideomasáži  mala byť obstojne a divácky príťažlivo zvládnutá. Jiřímu Sequensovi st. sa to v niekoľkých epizódach podarilo. V tejto, vďaka démonickému Petrovi Haničincovi, v úlohe hlavného banderovského arcizloducha, tiež. (25.11.2022)

Veľmi dobrý diel. A zase, propagandisticky perfídne nakrútený od prvého momentu. Pretože ono to tak nejako aj bolo. Lenže, nenadarmo pri tvorbe každého dielu bedlivo dohliadala Štátna bezpečnosť na každé slovko scenára, na každú klapku. A tak postupne dostanú naložení všetci nepriatelia boľševickeho režimu: predsedovia dedinských občianskych spolkov (pretože aj v 70. rokoch, kedy bol seriál nakrúcaný, tam bolo mnoho odvážlivcov , umožňujúcim slobodnej tvorbe napriek normalizácii, ako-tak dýchať), vojaci bojujúci v Anglicku (major Bláha plnil v seriáli voči Zemanovi akéhosi dr. Moriartyho:), nekomunistická a teda neschopná polícia, neschopní predstavitelia inej strany než KSČ, podnikatelia, aj drobnejší, než tí, ktorým sa v prvom kole boľševického puču znárodňovalo, prelietavé ženy, letiace na desperátov a gangstrov (= zlatokopky bez úcty k ideám marx-leninizmu, presiaknuté neverou a chlípnou vášňou), slabošskí a príliš hŕ komunisti. Do toho samozrejme nenápadne, no dôrazne, pritom made in ŠtB cielene (aby divákovi utkvelo v pamäti), meno hlavného nepriateľa boľševizmu: DRTINA! (30.03.2023)

"Šaráda pokračuje". Závan najznámejšej kriminalistickej česko-slovenskej záhady - vraždy breznianskej 23 ročnej slečny Otýlie Vranskej vyvstane i pred pokrokového socialistického vyšetrovateľa Honzu. Momentálne sa borí v osobných sračkách, bojuje s vyhorením v práci po úmrtí milovanej ženy. Ale čin tak strašný, že sa pre istotu neukáže ani divákom (torzo ženského tela s odrezanými končatinami a hlavou nájdené v krabici), rozpumpuje utlmené vyšetrovateľské pudy a nepochybne povedie k zdarnému výsledku. A návratu ku geniálnemu štandardu Honzy Zemana. Hoci, ľahké to nebude. Z tohto dielu, okrem názvu samotného (zopakujem ho, tak sa mi lúby: Kvadratura ženy) a geniálnej znelky Zdeňka Lišku, zbožňujem scénu premietania v budove vyšetrovačky. Pred plátnom sedí partia postarších, neustále fajčiacich príslušníkov Sboru národní bezpečnosti, v miestnosti hustne dym. Sediace obrysy postáv plávajú v jeho kúdoloch a do dymom nasiaknutého vzduchu vystreľujú vety ako je tá úvodná z tohto komentára. "A já Ti přísahám, garantuju Ti, že toho chlapa dostanu na šibenici!" "Jestli na něho půjdeš s emocema, tak pohoříš.". "Teda, válí to na nás mistrně.". Vraždu Vranskej síce v tomto diele neodhalí, ale blysne sa vyriešením obdobného prípadu v boľševickom režime sovietskeho typu. A napokon, na konci dostane spis Otýllie Vranskej so slovami, že snáď to v budúcnosti rozlúskne. Poznámka: myslím, že ten starý, prvorepublikový prípad by si vyriešenie prostredníctvom filmovej, románovej, či komixovej alebo divadelnej adaptácie zaslúžil. Podobne ako Angličania dôstojne vo fikčnom svete literárno/filmovej fantázie už niekoľkokrát poriešeili identitu aj motívy Jacka Rozparovača. (26.04.2022)