Jugoslávie: Pohled z druhé strany
La Yougoslavie : De l'autre côté du miroir
Yugoslavia, the Other Side of the Looking Glass
Réžia:
Vincent de CointetVOD (1)
Obsahy(1)
Dvojdielny dokument, ktorý odhaľuje vznik a rozpad európskeho štátu - Juhoslávie. V prvej časti sa tvorcovia filmu zaoberajú vývojom od roku 1918 do r.1980, čiže do roku smrti Josipa Broz Tita, a skúmajú okolnosti vzniku Juhoslávie a jej existencie pod jednotou Titovej diktatúry. V druhej časti /1980-2001/ sa venujú okolnostiam tragického konca tohto federálneho štátu, ktorý zanikol počas krvavej občianskej vojny. (RTVS)
(viac)Recenzie (12)
Z mé strany naprostá spokojenost, takhle si představuju profesionálně udělaný dokument plný informací bez zbytečné vaty, se spoustou obrazového materiálu a vstupy kvalifikovaných expertů, kteří dané téma jsou schopni zpracovat ze všech úhlů pohledu. Pro někoho, kdo chce pochopit moderní dějiny Balkánu a příčiny krvavého rozpadu Jugoslávie, je to trefa do černého. Celkový dojem: 90 %. ()
Vynikajúci dokument, ktorý objasňuje dejiny vzájomných vzťahov, ale aj politické dejiny slovanských balkánskych národov. Je jasný, zreteľný, pochopiteľný, Francúzi to proste s historickými dokumentmi vedia. Preto si netreba všímať "odborníkov" typu Daddko, ktorý má ešte aj v tej jednej jedinej vete v profile gramatickú chybu a ako samozvaný historik bude trepať nezmysly s Istriou, ktorú si na danej mape v dokumente voľným okom človek skoro ani nevšimne, veď má rozlohu len 3700 km2. Nakoniec tu od neho máme odkaz na mapu po Trianone, ale Istria bola pridelená Talianom predsa pod Saintgermainskej zmluve... Čo ale čakať od človeka, ktorý povie, že Napoleon je to isté ako Hitler. Veru tak, to je úplne to isté, len som nikdy nepočul, že by Napoleon hubil nejaké národy na základe rasy alebo krvi, ani som nepočul, že by Hitler nechal spísať akýkoľvek zákonník, ani som nepočul, že by vďaka Hitlerovi boli po celej Európe rozosiate myšlienky nejakej slobody atď, atď. No ale to je tak, na jednej strane akože neznáša Hitlera a na strane druhej pohŕda francúzskym národom a nazýva ich pejoratívnymi atribútmi. ()
Shlédl jsem druhou část, která podrobně ukazuje podhoubí rozpadu Jugoslávie a války. ()
Veľmi kvalitne a detailne rozobraná chronológia udalostí, ktoré viedli k vojnám a k rozpadu krajiny, no nemôžem súhlasiť s tým, čo sa tu podsúvalo a to, že nie je možná jednota rôznych etník v spoločnom štáte akou bola Juhoslávia. Tiež to má všetko svoje dôvody a národné štáty nie sú nejakou skalou, ktorá sa aj tak vždy ukáže. Určite odporúčam pozrieť, no rozobranie príčin ma ozaj neuspokojilo. Skôr išlo o často opakované informácie, ktoré ale nie sú koreňom problémov. ()
Pro mne velmi zajímavý dokument. 1) Vůbec jsem v osmdesátých létech netušil, co se v Jugoslávii děje. Inu, vnímali jsme spíš naše vlastní problémy._____ 2) K dokonalému dojmu mi chybí lepší logická posloupnost děje a podrobnější zaměření na příčiny národnostních rozporů, na období druhé světové války, na následnou vládní politiku, zejména s ohledem na SSSR, kdy Tito se svými odpůrci, tedy stalinisty, zacházel podobně jako Stalin se svými. Rovněž mi chybí názory menších národností - Makedonců, Černohorců, Albánců. ()
Veľmi zaujímavý dokument o histórii niekdajšej krajiny, ktorú príliš alebo podrobne nepoznáme. Informačne veľmi bohatý. Chýbal mi však väčší, či aspoň nejaký pohľad z Bosny, Macedónska a Čiernej Hory. Až na Bosnu boli ostatné dve republiky opomenuté. Tiež sa tvorcovia mohli viac zamerať na opozíciu, nielen na najvrchnejších politických predstaviteľov. ()
Žabožrútske dokumenty majú vždy tendenciu skresľovania dejín vo svoj prospech. Niet sa čomu čudovať, osobne nevidím rozdiel medzi Napoleónom a Hiltlerom, len ten druhý mal modernejšie zbrane. A od Napoleona prehrali všetko čo sa dalo, vždy ich musela zachraňovať celá Európa a Amerika. Totálna potupa keď ich Adolf urobil do Paríža za 4 týždne, odmena za Mníchov. K dokumentu asi toľko: hneď na začiatku 1 dielu je mapa Juhoslávie po roku 1919, podľa ktorej je celá Istria v Juhoslávii. Istria bola Talianska, tí po WWI patrili k víťazným mocnostiam. Istriu, ktorá nikdy nebola Slovanským územím si Tito ukoristil až po WWII a nyvyše vyvolal tzv Terstskú krízu, bol nenažraný. To nie je chyba ale historické diletanstvo. A podobých nezmyslov za plný šerbel. Historický odpad. Trianon: https://en.wikipedia.org/wiki/Kingdom_of_Yugoslavia#/media/File:Scs_kingdom_provinces_1920_1922_en.png ()
Velmi dobry film, v ktorom mi konecne vsetky udalosti objasnuju prijemnym tempom. Ako stvorene pre milovnikov historie. ()
Dosť dobrý dokument, ktorý celkom podrobne mapuje zložitú históriu Juhoslávie, v ktorej vlastne po celý čas tleli národnostné trenice. Mínusom je, že z veľkej časti je venovaný najmä zo srbského pohľadu, ostatné národy či etniká dostali menej priestoru (snáď s výnimkou Chorvátska). Ďalším mínusom bolo, že vôbec nebol spomenutý osudný futbalový zápas medzi Dinamom Záhreb a Crvenou Zvezdou Belehrad z 13. mája 1990, ktorý sa považuje za jednu z rozbušiek občianskej vojny. ()
Prvej časti asi nie je čo vytknúť, no na druhej mi chýbalo k rozpadu Juhoslávie - k tej strašnej vojne - povedať o niečo viac. Možno si to pýtalo tretí diel, aj keď chápem, že som pozeral nie vojenský, ale politický dokument. Každopádne oplatí sa to vidieť a k tej druhej časti, resp. k jej záveru radím pred pozretím aspoň letmo prečítať pár článkov o vojne v Juhoslávii. ()
Trochu tendenčne proti srbské. Vôbec nebolo spomenuté bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO. ()
Dokument podává základní informace o problému Jugoslávie. Je zaměřený především na vnitřní aspekty rozpadu státu. Pro jiný pohled obohacený o vnější aspekty je dobré doplnit o Váhu řetězu (The Weight Of Chains). Existuje i druhý díl (zatím bez cz titulek). Dobrý je i dokument o Titovy (12 dílů): Tito - Poslední svědci testamentu. ()