Juhoslávia, pohľad z druhej strany

Veľmi zaujímavý dokument o histórii niekdajšej krajiny, ktorú príliš alebo podrobne nepoznáme. Informačne veľmi bohatý. Chýbal mi však väčší, či aspoň nejaký pohľad z Bosny, Macedónska a Čiernej Hory. Až na Bosnu boli ostatné dve republiky opomenuté. Tiež sa tvorcovia mohli viac zamerať na opozíciu, nielen na najvrchnejších politických predstaviteľov. (29.01.2019)

Prvej časti asi nie je čo vytknúť, no na druhej mi chýbalo k rozpadu Juhoslávie - k tej strašnej vojne - povedať o niečo viac. Možno si to pýtalo tretí diel, aj keď chápem, že som pozeral nie vojenský, ale politický dokument. Každopádne oplatí sa to vidieť a k tej druhej časti, resp. k jej záveru radím pred pozretím aspoň letmo prečítať pár článkov o vojne v Juhoslávii. (25.08.2019)

Dosť dobrý dokument, ktorý celkom podrobne mapuje zložitú históriu Juhoslávie, v ktorej vlastne po celý čas tleli národnostné trenice. Mínusom je, že z veľkej časti je venovaný najmä zo srbského pohľadu, ostatné národy či etniká dostali menej priestoru (snáď s výnimkou Chorvátska). Ďalším mínusom bolo, že vôbec nebol spomenutý osudný futbalový zápas medzi Dinamom Záhreb a Crvenou Zvezdou Belehrad z 13. mája 1990, ktorý sa považuje za jednu z rozbušiek občianskej vojny. (14.10.2020)

Veľmi kvalitne a detailne rozobraná chronológia udalostí, ktoré viedli k vojnám a k rozpadu krajiny, no nemôžem súhlasiť s tým, čo sa tu podsúvalo a to, že nie je možná jednota rôznych etník v spoločnom štáte akou bola Juhoslávia. Tiež to má všetko svoje dôvody a národné štáty nie sú nejakou skalou, ktorá sa aj tak vždy ukáže. Určite odporúčam pozrieť, no rozobranie príčin ma ozaj neuspokojilo. Skôr išlo o často opakované informácie, ktoré ale nie sú koreňom problémov. (18.02.2019)

Žabožrútske dokumenty majú vždy tendenciu skresľovania dejín vo svoj prospech. Niet sa čomu čudovať, osobne nevidím rozdiel medzi Napoleónom a Hiltlerom, len ten druhý mal modernejšie zbrane. A od Napoleona prehrali všetko čo sa dalo, vždy ich musela zachraňovať celá Európa a Amerika. Totálna potupa keď ich Adolf urobil do Paríža za 4 týždne, odmena za Mníchov. K dokumentu asi toľko: hneď na začiatku 1 dielu je mapa Juhoslávie po roku 1919, podľa ktorej je celá Istria v Juhoslávii. Istria bola Talianska, tí po WWI patrili k víťazným mocnostiam. Istriu, ktorá nikdy nebola Slovanským územím si Tito ukoristil až po WWII a nyvyše vyvolal tzv Terstskú krízu, bol nenažraný. To nie je chyba ale historické diletanstvo. A podobých nezmyslov za plný šerbel. Historický odpad. Trianon: https://en.wikipedia.org/wiki/Kingdom_of_Yugoslavia#/media/File:Scs_kingdom_provinces_1920_1922_en.png (28.05.2019)