Reklama

Reklama

Juhoslávia, pohľad z druhej strany

(TV film)
  • Česko Jugoslávie: Pohled z druhé strany (viac)
Francúzsko, 2016, 2x52 min

Hrajú:

Josip Broz Tito (a.z.)

Obsahy(1)

Dvojdielny dokument, ktorý odhaľuje vznik a rozpad európskeho štátu - Juhoslávie. V prvej časti sa tvorcovia filmu zaoberajú vývojom od roku 1918 do r.1980, čiže do roku smrti Josipa Broz Tita, a skúmajú okolnosti vzniku Juhoslávie a jej existencie pod jednotou Titovej diktatúry. V druhej časti /1980-2001/ sa venujú okolnostiam tragického konca tohto federálneho štátu, ktorý zanikol počas krvavej občianskej vojny. (RTVS)

(viac)

Recenzie (12)

Theker 

všetky recenzie používateľa

Prvej časti asi nie je čo vytknúť, no na druhej mi chýbalo k rozpadu Juhoslávie - k tej strašnej vojne - povedať o niečo viac. Možno si to pýtalo tretí diel, aj keď chápem, že som pozeral nie vojenský, ale politický dokument. Každopádne oplatí sa to vidieť a k tej druhej časti, resp. k jej záveru radím pred pozretím aspoň letmo prečítať pár článkov o vojne v Juhoslávii. ()

Moiseiwitsch 

všetky recenzie používateľa

Dokument podává základní informace o problému Jugoslávie. Je zaměřený především na vnitřní aspekty rozpadu státu. Pro jiný pohled obohacený o vnější aspekty je dobré doplnit o Váhu řetězu (The Weight Of Chains). Existuje i druhý díl (zatím bez cz titulek). Dobrý je i dokument o Titovy (12 dílů): Tito - Poslední svědci testamentu. ()

Reklama

Daddko odpad!

všetky recenzie používateľa

Žabožrútske dokumenty majú vždy tendenciu skresľovania dejín vo svoj prospech. Niet sa čomu čudovať, osobne nevidím rozdiel medzi Napoleónom a Hiltlerom, len ten druhý mal modernejšie zbrane. A od Napoleona prehrali všetko čo sa dalo, vždy ich musela zachraňovať celá Európa a Amerika. Totálna potupa keď ich Adolf urobil do Paríža za 4 týždne, odmena za Mníchov. K dokumentu asi toľko: hneď na začiatku 1 dielu je mapa Juhoslávie po roku 1919, podľa ktorej je celá Istria v Juhoslávii. Istria bola Talianska, tí po WWI patrili k víťazným mocnostiam. Istriu, ktorá nikdy nebola Slovanským územím si Tito ukoristil až po WWII a nyvyše vyvolal tzv Terstskú krízu, bol nenažraný. To nie je chyba ale historické diletanstvo. A podobých nezmyslov za plný šerbel. Historický odpad. Trianon: https://en.wikipedia.org/wiki/Kingdom_of_Yugoslavia#/media/File:Scs_kingdom_provinces_1920_1922_en.png ()

majo25 

všetky recenzie používateľa

Veľmi zaujímavý dokument o histórii niekdajšej krajiny, ktorú príliš alebo podrobne nepoznáme. Informačne veľmi bohatý. Chýbal mi však väčší, či aspoň nejaký pohľad z Bosny, Macedónska a Čiernej Hory. Až na Bosnu boli ostatné dve republiky opomenuté. Tiež sa tvorcovia mohli viac zamerať na opozíciu, nielen na najvrchnejších politických predstaviteľov. ()

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Vynikajúci dokument, ktorý objasňuje dejiny vzájomných vzťahov, ale aj politické dejiny slovanských balkánskych národov. Je jasný, zreteľný, pochopiteľný, Francúzi to proste s historickými dokumentmi vedia. Preto si netreba všímať "odborníkov" typu Daddko, ktorý má ešte aj v tej jednej jedinej vete v profile gramatickú chybu a ako samozvaný historik bude trepať nezmysly s Istriou, ktorú si na danej mape v dokumente voľným okom človek skoro ani nevšimne, veď má rozlohu len 3700 km2. Nakoniec tu od neho máme odkaz na mapu po Trianone, ale Istria bola pridelená Talianom predsa pod Saintgermainskej zmluve... Čo ale čakať od človeka, ktorý povie, že Napoleon je to isté ako Hitler. Veru tak, to je úplne to isté, len som nikdy nepočul, že by Napoleon hubil nejaké národy na základe rasy alebo krvi, ani som nepočul, že by Hitler nechal spísať akýkoľvek zákonník, ani som nepočul, že by vďaka Hitlerovi boli po celej Európe rozosiate myšlienky nejakej slobody atď, atď. No ale to je tak, na jednej strane akože neznáša Hitlera a na strane druhej pohŕda francúzskym národom a nazýva ich pejoratívnymi atribútmi. ()

Galéria (6)

Reklama

Reklama