Metropolis

Nadčasová filozoficko - socialistická a nábožensky - futuristická záležitosť, ktorá svojou otvorenosťou a dejovou mnohovrstevnatosťou maximálne vyrazí dych. Dokonale rozkúskovaná problematika v každom ohľade, v každej téme, ktorá núti k zamysleniu sa nad ľudskou existenciou. Futurizmus a science-fiction ma položili na lopatky, hudobný orchester nahrádza to, že film je ,,len" nemý. Z Metropolisu som úplne ohromená, aj keď som videla, bohužiaľ len zostrihanú verziu. (02.10.2010)

Opravdový filmový klenot, který by si neměl nechat ujít žádný filmový fanoušek a někdo, kdo si chce říkat znalec. Z dnešního pohledu je Metropolis těžkým oříškem, protože nejsem vůbec nadšen němou erou a při pohybech a mimice hlavních hrdinů je mi těch lidí až líto, co museli všechno dělat, ale Metropolis, i když mně nudil, nemohl jsem od něj odtrhnout oči a jiné než pětihvězdičkové hodnocení nepřipadá v úvahu! je to film opravdu nadčasově nadčasový a myslím si, že kdyby byl mluvený, byla by to ještě větší bomba. Taky jsem rád, že jsem nemusel vidět celý film, protože bych se asi ukousal, ale až budu starší, třeba to jednou udělám, pokud bud eta možnost. Nadčasový a v některých momentech i dokonalý film, ale jak říkám, němá erá a já nejsme kamarádi, takže to hodnocení je vlastně více než pět hvězd. A z pohledu člověka žíjícího v té době bych byl asi unešen a asi bych i omdlel tou dokonalostí, protože natočit něco v roce 1927 jako je Metropolis bylo geniální! Už se těším na mluvené M (Vrah mezi námi), protože Lang je opravdový režisér, který s iuměl poradit! (31.08.2008)

Bolo mojou povinnosťou vidieť tento film, o ktorom sa zmieňuje každá kniha o dejinách filmu. To je súčasne jediný jeho prínos pre mňa. Nepopieram, že oceňujem jeho výtvarnú stránku, istú nadčasovosť, zaujímavé pasáže, ale to všetko bolo rozriedené všetkými neduhmi nemého filmu. Nikomu nezazlievam, že podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia dal filmu plný počet hviezdičiek, iba si tak v duchu prajem sedieť vedľa nich pri projekcii dlhšej verzie v kine (ktorú som videl ja) a sledovať nie film, ale ich nadšené tváre. (20.03.2018)

Pokiaľ som pri občanovi Kaneovi napísal, že predbehol svoju dobu o hodne dlhý čas, môžem smelo napísať, že Langov Metropolis ju minimálne obrazovo a režijne predbehol aspoň o pol storočia. Metropolis je i napriek svojej stopáži a veku svieži, rezký a dovolím si tvrdiť že i v súčasnej dobe stále moderný film. Celé dielo je podriadené kulisám mesta budúcnosti, architektonicky a výtvarne zobrazeného tak, že i pri dnešnej technickej úrovni filmu je skutočne ťažké dosiahnuť efekt monumentálnosti neživého objektu a jeho dominancie nad človekom. Čokoľvek vo filme vidíme, máme pocit, že ľudia sú len akýmsi doplnkom neživého mesta, pôsobia viac ako mravce v laboratóriu než ako živé tvory v prirodzenom prostredí. Neexistencia možnosti zachytávať zvukovú stopu je kompenzovaná veľmi expresívnym herectvom všetkých hlavných postáv i komparzu. Otupenie a snaha o uniformitu robotníkov je zobrazovaná ich unaveným pochodom, Brigitte Helm nám tu podáva dualistickú dvojrolu vyslankyne dobra a industrálnej pokušiteľky z pekla – každú z nich zahrá pritom iba mimikou a telom úplne inak. Hlavne vo svojej „robotickej“kreácii je úžasná, lebo chvíľami som mal pocit, že do takých polôh vyskrúcať svoje telo snáď živý človek ani nedokáže. Lang a jeho herci skrátka elegantne porážajú výhody zvuku vo filme, dokonca tak, že si neviem predstaviť Metropolis v podobe súčasného ozvučeného filmu, pretože nemá podoba mu dáva nezameniteľné čaro. Vizuálne efekty z roku 1927 – najmä oživovanie androidky - sa môžu smelo rovnať i súčasnej produkcii a človeku skutočne ostáva rozum stáť, keď rozmýšľa nad tým ako pri stave súdobej techniky boli tvorcovia schopní vykúzliť tak dokonalé trikové scény. Jediným kazom Metropolisu je potom jeho scenár a trochu naivné posolstvo o možnosti sociálneho zmieru. Isto, príbeh a vyznenie filmu je podmienené sociálnohistorickým podhubím, na pozadí ktorého film vznikal. Avšak s prihliadnutím na to, že celá Európa sa v medzivojnovom období triasla, aby nenastal vývoj podobný v Rusku, pôsobí príbeh o tom ako sa nechala hlúpa robotnícka trieda zlákať k sebadeštruktívnej revolúcii proti zlému kapitalizmu za pomoci síl pekelných, aby si nakoniec robotníci i kapitalisti padli do náručia prostredníctvom srdca, ktoré spája hlavu a ruky, veľmi naivne až propagandisticky. Každopádne je to len malá škvrnka na štíte jedného z najúžasnejších a najvizionárskejších filmových počinov histórie. 10/10 Best of 2007 Nominee (08.01.2007)

V roku 1927 to musel byt jednoznacne revolucny a velmi drahy film, ktory ma este dnes prekvapoval tym, akym zazrakom uz vtedy dokazali natocit futuristicku viziu Metropolisu a nevadilo mi ani to, ze je to nemy film. Herci boli taktiez skveli, hlavne musim pochvalit vykon Brigitte Helm. Zatial sa mi podarila vidiet 115 minutova verzia. Pred 80-timi rokmi by som dal urcite plne hodnotenie, ale dnes mu dam 4 hviezdicky a okrem toho uz aspon konecne viem, z ktoreho filmu boli pouzite zabery vo videoklipe Radio Gaga od skupiny Queen :-) ... 28.04.2009 ___ Alfred Abel - (Joh Fredersen) +++ Gustav Fröhlich - (Freder, syn Joha Fredersena) +++ Brigitte Helm - (Maria) +++ Rudolf Klein-Rogge - (C. A. Rotwang, vynálezca) +++ Theodor Loos - (Josaphat) +++ Erwin Biswanger - (11811) +++ Hudba: Gottfried Huppertz, Abel Korzeniowski, Giorgio Moroder - (1984), Peter Osborne - (1998), Wetfish - (1999), Bernd Schultheis - (2001) +++ (28.04.2009)