Dvanásty muž
Ten dvanáctý
Den 12. mann
12th Man
Réžia:
Harald ZwartScenár:
Petter SkavlanKamera:
Geir Hartly AndreassenHudba:
Christophe BeckHrajú:
Thomas Gullestad, Jonathan Rhys Meyers, Mads Sjøgård Pettersen, Martin Kiefer, Marie Blokhus, Julia Bache-Wiig, Harry Van Gorkum, Vegar Hoel (viac)Obsahy(2)
Skupinu dvanástich vojakov vycvičili v Británii na špeciálnu misiu s cieľom vykonávať sabotážne akcie na nemeckých základniach v Nórsku. Spolu o ôsmimi tonami výbušnín a materiálu ich nalodili na rybársku bárku Brattholm a v marci 1943 vyslali k brehom Nórska. Lenže operácia Martin bola prezradená a Brattholm sa ocitol pod paľbou nemeckej hliadkovej lode. Po krátkom a nerovnom boji sa loď so spojeneckými vojakmi potopila. Jedného z nich zabili, desiati sa vzdali nemeckej presile na brehu a jednému sa podarilo utiecť. V tejto chvíli sa začína osobný príbeh Jana Baalsruda (Thomas Gullestad), príbeh o neskutočnej odvahe, vôli prežiť, fyzickej výdrži a súdržnosti miestnych obyvateľov, ktorí čelia nemeckým okupantom. V pustatine severného Nórska má zranený, zoslabnutý a premrznutý Jan jediný cieľ - uniknúť gestapu, ktoré mu je v pätách, a prekročiť hranicu s neutrálnym Švédskom. Okrem vojakov wehrmachtu ho však prenasleduje aj jednotka SS, ktorej veliteľ Kurt Stage (Jonathan Rhys Meyers) je povestný svojou diabolskou schopnosťou dopadnúť každého utečenca a doteraz mu ešte žiadny cieľ neunikol. Ako sa skončí tento nerovný súboj dvoch výnimočných mužov? (TV JOJ)
(viac)Videá (2)
Recenzie (237)
Myslím si, že štyri hviezdičky pre tento film nie sú prehnané. Samozrejme, že počas celého filmu blúdia hlavou myšlienky, či to naozaj bolo až takto alebo si tvorcovia niečo v záujme zvýšenia dramatickosti pridali. Ale nakoniec to nie je dôležité, pretože film dokáže aj napriek dlhej stopáži udržať diváka v napätí. Kurt Stage mi pripomínal svojou zarputilosťou Tommyho Lee Jonesa. Keď uvažujem o vierohodnosti niektorých záberov, musím pripustiť, že ani filmovanie nebolo v severských podmienkach prechádzkou ružovou záhradou. ()
Válečný survival Den 12. mann vypráví pravdivý, byť jen těžko uvěřitelný příběh Jana Baalsruda, symbolu norského odboje. Hlavním zdrojem Baalsrudových útrap však nejsou nacisté, nýbrž nesmlouvavá severská příroda, která decimuje jeho tělo. Dramatizace se vydařila takřka na výbornou a i přes 135 minutovou stopáž bych zde marně hledal hluché místo. Při pohledu na gangrenozní běs v hotelu Savoy dokonce zaplesalo i mé hororové srdce. Škoda místy dosti náznakovité psychologie postav a vágní vnitřní motivace hlavního hrdiny. Baalsrudova nezdolná touha přežít je jistě obdivuhodná, ale co ji takovou měrou pohání? A proč postavy nacistů připomínají jednorozměrné padouchy z marvelovských komiksáren? Uděluji čtyři silnější hvězdy. ()
Myslím, že z fyziologického hlediska opět ne, soudruzi. Tohle by nedal sebenemrznoucí Nor, ani kdyby byl od přirození antiseptický a chlastal Fridex. A tak nám ten skutečně skutečný příběh cestou někde nabobtnal do záškodnického ledního medvěda. Ale jebat. Tedy pardon, chtěl jsem samozřejmě říct „ambivalentní determinace je ad hoc na místě“. V těchto zkurvených vedrech, kdy jeden netouží po ničem jiném, než se plazit Arktidou do Švédska, je to milý vizuální nanuk, který aspoň na chvíli vychladí spečené sítnice. Hezky natočený, kulantně zahraný, akorát po hodině začne být to neustálé plazení prokládané „Hajtla! Osopo, nefiděla ste tu irgendwo partyssan?“ „Filetuju sledě.“ „Osopo, ich hab‘ gefragt, jestli fy tu nefiděla partysan!“ „Až je nafiletuju, dám je do sudu.“ „Áááá, sut! Prochledat!!! Nichts? Verdammt, tak dem na další farma.“ dost napiču. Tedy pardon, nevím, co to se mnou dneska je, chtěl jsem samozřejmě říct „naračně monotónní“. No a vy začnete roupama přemýštet, co by bolelo víc, jestli kdybyste si zahradnickýma nůžkama ustřihli na noze neomrzlý malíček, nebo omrzlý. Nic, přežil jsem to se všemi třemi prsty, tudíž roztomile vymražená trojka. ()
Solidárna pomoc bežných Nórov, ktorí sa vzopreli všadeprítomnému gestapáckemu dozoru, aby pomohli unikajúcemu sabotérovi, je záslužná. Severská lokácia, všadeprítomné hory, ľadová voda, sneh, soby a polárna žiara. To všetko je fajn. Ale ide len o fajn kulisy. Samotný príbeh je taký dosť vajatavý, kolísavý. Bez atraktívneho prostredia pomerne všedný film z II. svetovej o utečencovi napriek obrovskej presile. Viacero opakujúcich sa motívov (prehľadávanie domov, skrývanie sa u miestnych, výmena ponožiek) postupne nudí. Spomienky na minulosť nepríliš presvedčivé, nevyvolajú emočnú reakciu smútku po stratených druhoch. Pozeralo sa na to však napriek výhradám dobre. Najmä vďaka geografickému umiestneniu. Scéna so stádom sobov skvelá. Alternatívne názvy filmu - Prsty; Prezliekanie ponožiek. ()
Hneď, ako som začal pozerať tento nový film "Dvanásty muž" som si uvedomil, že tento príbeh som už videl. A skutočne, ide o remake Ni Liv (Deväť životov) z roku 1957, ktorý bol sfilmovaný podľa románu Davida Howartha "Každý umiera sám". Musím však hodnotiť, že tento film sa ďaleko vymyká skutočnému deju knihy, respektíve prvého filmu, čo je samozrejme na škodu veci. Nórsko bolo obsadené na základe pozývacieho listu ministerského predsedu Vidkuna Quislinga (najslávnejší kolaborant s Nemeckou ríšou) a ako reakcia na odblokovanie dodávok železnej rudy zo Švédska do Nemecka. Operácia niesla názov Weserübung (Cvičenie na Vezere). Bojové operácie sa začali v ranných hodinách 9. apríla 1940 a definitívne ukončenie operácie bolo 10. júna 1940. Kráľovská rodina emigrovala práve do Británie. Tu od júna 1940 za pomoci britských vojakov vzniká Nórska odbojová skupina Kompani Linge, ktorej 4 členovia boli zapojení aj do operácie Martin (Red). Táto odbojová skupina pripravovala a vysielala svojich vojakov na diverzné činnosti späť do Nemcami obsadenej vlasti. Aj vo filme opisovanej diverznej činnosti išlo o prepravu členov hnutia Kompani Linge. Títo vojaci mali zničiť letisko v Bardufoss a organizovať diverzné činnosti na severe Nórska v priestoroch Tromso. Táto misia bola ohrozená, keď nórskych agentov, ktorí hľadali kontakt s miestnym odporom, náhodou nadviazali kontakt s nezaradeným civilným obchodníkom s rovnakým menom ako ich kontakt. Ten ich udal Nemcom. Ráno po ich chybe 29.3.1943 boli na lodi napadnutí nemeckým plavidlom. Podarilo sa im ešte zahladiť stopy odpálením 8 ton výbušnín (určených na vyhodenie zariadení letiska Bardufoss). Pokúsili sa o útek, ale Nemci ich chytili. Členmi Kompani Linge boli: veliteľ operácie Martin poručík Sigurd Eskeland (28. marca zajatý na ostrove Rebben a zastrelený v Tromsore 2.4.1943), podporučík Jan Baalsrud (jediný preživší, jeho útek zorganizoval domáci odboj a cesta do neutrálneho Švédska trvala 2 mesiace, 1.6.1943) , podporučík Perr Blindheim ( zastrelený na palube rybárskej lode "Bratholm I" 30. marca v priebehu operácie Martin) posledného zo štvorice z Kompani Linge vojaka Gabriela Salvesona (postihol rovnaký osud ako poručík Eskelanda). Kapitán lode Sverre Odd Kverhellen, Harald Ratvik, Bjorn Bolstad, Frithjof Haugland, Sjur Trovaag, Alfred Vik všetci boli zastrelení 2.4.1943 spoločne s Eskelandom a Salvesonom. Magnus Kvalvik, (zranený pri výsluchoch zomrel 30.3.1943), navigátor Erik Reichelt (zomrel na následky zranení v nemocnici Tromsore 27.4.1943). Po vojne cieľom Nórskych odbojov bolo aj potrestanie kolaborantov ale aj príslušníkov jednotiek Sipo. Poprava väzňov v Tromso bola vyšetrovaná komisiou, gestapáci museli rukami vyhrabať mŕtvoly zabitých väzňov, umyť ich tela a následne umiestniť do truhiel. Obžaloba vinníkov bola problematická, lebo hlavný vinník SS-Brigadeführer Kurt Stage bol zadržaný v Rakúsku a odovzdaný Juhoslovanským orgánom. Tu bol v roku 1947 popravený, na ostatných príslušníkov Sipo nebolo podané trestné stíhanie. Ale všetka česť Nórsku a jeho vojnovým filmom (Max Manus, 2008, Hrdinovia z Telemarku, 1965, Hamsun, 1996k, Mŕtvy sneh, 2009, Deväť životov, 1957. Dva životy, 2012. Posledná veta, 2012 Prepletené paralely, 2009, Vojna o ťažkú vodu, 1948 a 2015; Muž menom Kuráž, 1979). () (menej) (viac)
Galéria (18)
Zaujímavosti (7)
- Natáčelo se v Lyngen, Målselv a Sommarøy v oblasti Troms v Norsku, v hlavním městě Oslo a v Edinburghu ve Skotsku. (Punisher)
- Jonathan Rhys Meyers neuměl vůbec mluvit německy, musel se to naučit za pouhé dva měsíce. (Punisher)
- Ako skladateľ bol kontaktovaný aj James Horner, krátko na to však zomrel pri leteckom nešťastí. (Astonko)
Reklama