Pád Talianska

Druhá světová válka na Dalmáckých ostrovech. Davorin je velitelem rudé partizánské brigády, která bojuje s italskými nacisty. Zastřelí svého přítele, který „zradil revoluci“ tím, že se sblížil s italskou ženou. Sám se později také rozdvojuje a žení se s dcerou nepřátel. Vnitřní boj mezi službou revoluci a láskou k dívce řeší příklonem k dívce i za cenu smrti. Naturalistické scény poprav civilistů, kolaborace církve, apokalyptický mrzák. Obrazy plné prosvětlenosti a slunce. (15.11.2005)

Asi takýmto spôsobom by sa mala každá európska krajina vysporiadavať so svojou históriou počas druhej svetovej vojny. Zafranovič snáď ešte lepšie ako Mallick vystihol kontrast krásnej prírody a ľudského zverstva (zvieratá mi snáď prepáčia). Jeden z najextrémnejších násilných filmov založených na skutočných udalostiach, aké boli natočené. Ambivalentné postavy, alebo skôr zlé ako dobré, divák nevie, s kým sa má ztotožniť, hlavná a aj vedľajšie postavy mu svojim konaním bránia v ztotožnení sa s nimi. Kedy sa podobného neprikrášleného a nenablýskaného filmu z dôb druhej svetovej vojny dočkáme u nás a v Čechách? Možno aj Olbrychského životná úloha, ktorého si tak priraďujem k najobľúbenejším hercom. O triedu lepšie, ako prvá časť voľnej trilógie. (03.03.2014)

Civilisté vždy odskáčou všechny konflikty, a ti na Balkáně to měli o to těžší, že krom okupační Itálie se jim tam přimotala ustašovská sebranka a různé další skupinky, jako třeba bratři Piráti, no jen jsem zírala. Partyzánské vedení vedlo vcelku fanaticky komunistickou linii, takže velitel v podání Olbrychskiho to neměl lehké, obzvláště když se zamiloval do buržoazní Italky, kterou si později vzal za ženu. Konflikt, kde ani životy dětí nemají cenu. Nádherná krajina a těžký život v Dalmácii za čtyři hvězdy. (26.08.2017)

Juhoslávia si toho zažila dosť, počas vojen tam bolo mnoho masakrov a podľa mňa partizáni možno boli s tých lepších čo sa týka správania, no podobne ako talianski fašisti, nemeckí nacisti, chorvátski ustašovci, srbskí četníci, či moslimskí Čerkesovia, to boli len vojaci, ktorí sa správali často bezbožne a často vraždili chladnokrvne, tiež ten záver podľa mňa nie je hrdinský, ale priam chorý, tam sa to dalo riešiť rôznymi inými spôsobmi, vrátane tých zajatcov a tá iná poprava ku koncu, viac pre tých, čo to nevideli neprezradím, bola tiež nezmyslom. Som síce za zachovanie kultúr, no nie nad ich nadraďovanie, lebo doba národných štátov je prežitok a nacionalizmus je svojim spôsobom chorý, lebo máme len jednu Zem a všetci sme z jedného kmeňa, preto určitú hranicu nesmie nikdy prekročiť. Divoké časy, ktoré tu môžte vidieť boli podľa mňa veľmi smutné. Film je dotvorený erotikou, tiež krásnym prostredím, príbeh je však slabý, je to len taký priebeh udalostí, ktoré sa opakujú, pretože každý tam len vraždí a plieni. (18.03.2014)

"Ja ljubju komunistov, ale mjortvych...!" Pri predchádzajúcom filme L. Zafranoviča Okupácia v 26 obrazoch som trochu trpel, pretože sa nuda dostavovala častejšie než je zvykom. Dobrá správa je, že tu sa režisér rozhýbal a naťahovaný je trochu iba úvod. Potom to pre obyvateľov ostrova i diváka začína byť divoké. Na jednej strane taliansky fašisti a Ustašovci na druhej komunistický partizáni a srbský četníci. Drsnosť a krvavosť niektorých scén je na vtedajšiu dobu silná a pripomenie i tú jednu silnú scénu z autobusu vo filme Okupácia v 26 obrazoch. Podrezanie malého chlapca na voze vyholenými srbskými četníkmi so mnou dosť zamávalo. Ako píše Venkovan, je otázne, ako to v skutočnosti bolo, ale takéto menšie tragédie za ktoré je zodpovedná iba skupina jednotlivcov sa počas vojny bohužiaľ stávali často. Filmu sa celkom slušne podarilo vykresliť situáciu na Balkáne, nejaká komunistická propagandu tu je, ale nie až v takej miere ako som očakával. Slabé štyri hviezdy. 70%. (09.03.2014)