Ecce homo!

Proč se tento snímek objevuje na předních místech těch nejlepších filmů němé éry je mi popravdě trochu záhadou. Film jehož příběh je naprosto obyčejný a vpravdě nedokázal jsem se příliš vcítit do osudů mladého páru natolik aby mě jejich osudy nenechávali vcelku chladným. Závěrečných slušných deset minut už sympatie k tomuto snímku příliš nezvednou. Existuje veliké množství mnohem lepších filmů z této doby. 65%. (08.11.2010)

Vyspelý a citlivý snímok zachytávajúci dejiny druhej priemyselnej revolúcie a pohľadom (pre)ambiciózneho Johna Simsa. Človeka, ktorý vyrástol ako dieťa pokroku civilizácie a ktorého mindset v prostredí pretvárajúceho sa a rýchlo sa meniaceho New Yorku ho "osvecuje" k výnimočnosti a nedotknuteľnosti. Láska k žene a strádanie v kariérnom živote a uvedomenie si zodpovednosti za chod rodiny ho doviedol na mizinu a hľadá stratenú tvár. Uvedomil si, že v živote sú veci o ktoré treba bojovať, aj keď možno nevyjde to, čo videl optikou rozžiarených očí ešte pár rokov dozadu. Je to strhujúci film o túžbe hľadania stratenej tváre a chuti bojovať v ťažkých situáciách. Ukazuje to na krehkosť, zraniteľnosť ale i vnútorné odhodlanie človeka-postavy. Divák ju teda vidí vo viacerých polohách a nielen v prikrášlenej podobe. Film pracuje s nivelizačným potieraním skupín obyvateľstva smerujúcim k otázkam existenciálnym, ktorých životný boj vyzerá v mnohom veľmi podobne. Nehľadiac, kto má aké postavenie, vplyv či majetok. (05.05.2022)

Necelý rok po Murnaovom SUNRISE : A SONG OF TWO HUMAN prišla ďalšia realistická, emocionálna bomba, ktorá podobne rozpráva o nájdenej, stratenej a znovuzískanej láske a o každodenných ľudských strastiach a slastiach. Čo je zaujímavé, oba snímky bojovali v prvom ročníku cien Oscar, pričom SUNRISE si čo to odniesol. THE CROWD je umelecký skvost v najlepších tradíciách nemého filmu. (20.04.2017)

Dav, to je tá masa, ktorá sa s vami neustále smeje, ale keď smútite, plače s vami iba jedeň deň. Dav je nevýrazný, iba pokiaľ sme jeho súčasťou, akonáhle z neho vypadneme, uvedomíme si, aký je obrovský a ako ťažko je sa do neho vrátiť späť. Cieľom hlavného hrdinu sa zdá byť túžba byť výnimočný, ukáže sa však, že jediným možným riešením je splynutie s davom a že nie je na tom nič zlé. Určité zúfalstvo v tom ale cítiť. Podstatné je si ale uvedomiť, že skutočným šťastím a životným cieľom je rodina a akákoľvek strata v tejto oblasti je absolútne zásadná a až vtedy si jej dôležitosť človek uvedomí (na začiatku som hrdinovi závidel rýchle získanie zamestnania a životnej partnerky, bodaj by to bolo tak jednoduché dnes). Vidor rozpráva príbeh človeka z davu (čiže aj diváka) prostredníctvom klasických životných situácií, aj tých, ktoré nikomu neprajeme, ale stávajú sa. Používa k tomu silnú metaforu jedinca v dave (neustále pripomínanú panoramatickými zábermi plných ulíc NY), ktorý je jeho súčasťou a zároveň exemplárnou vzorkou, akoby vybranou náhodou a zaujímavú filmovú reč. Vidor ale určite človek z davu už len vďaka svojmu krstnému menu a tomu, čo dokázal, nebol. Aj vďaka tomuto strhujúcemu a nie až tak prekvapivo nadčasovému filmu. (27.03.2013)

Když nejdete spolu s davem, když mu přestáváte stačit, máte pocit, že se žene proti vám. John Sims (zapomeňme na dav i americký sen), je člověk everybody: dobrý společník nejen jako komik, do určité míry spolehlivý, především však milující manžel a otec. Rutinní práce ho sice nebavila, ale vydžel by u ní možná celý život, kdyby neztratil důvod proč ji dělat. John čeká, až připluje jeho loď (Dylan později zpívá: "And the sun will respect / Every face on the deck / The hour that the ship comes in"). Ale i když loď nepřipluje (a nikdo to už ani nečeká), nemusí to ještě končit katastrofou. (01.10.2020)