Pehavý Max a strašidlá

„Bál si sa, že stratíš niekoho, koho miluješ. To z teba urobilo človeka.“ V rokoch 1983 – 1987 natočil fenomenálny génius a krásny blázon Jakubisko tri božské filmy. Tisícročnú včelu, Perinanbu a Pehavého Maxa a strašidlá. Netuším, prečo keď príde reč na filmy tohto milovníka magického realizmu, sa posledný menovaný skloňuje tak nečasto. Veď je skvelý. A absolútne nepredvídateľný. Trvá 96 minút, no všetky povinné klišé má Jakubisko z krku v úvodnej štvrťhodine (predvídateľný útok na hrad plný strašidiel) a následne sa môže baviť. Je to šialené, je to originálne, je to bizarné. Upíri tu lietajú aj za bieleho dňa a malé deti sa pohybujú po hladine jazera na bizarnej lodi, ktorú poháňa obrovská ryba, pred ktorej papuľou chlapec umiestnil hadicu s návnadou. Je tu Dr. Frankenstein i jeho monštrum (ktoré sa však volá Albert a v lebke má zips, ktorý stačí odzipsovať a strčiť do prázdnej lebky mozog), gróf Dracula, vlkolak (ten sa ale naplno prejavil až v seriáli Teta), Bátorička (tu uvádzaná ako Biela pani) a vodník. Jednotlivé nápady sú nádherne milé, pôvabné a rozkošné. Už vidím toho úžasne šialeného Juraja Jakubiska, ako behal po pľaci a s pomocou odborníkov ich dával dokopy. Napr. vodníkovi z rúk strieka voda, je to predsa vodník, ale zjavne sa to dosiahlo komplikovaným systémom dobre zamaskovaných hadičiek, umne schovaných trubičiek a vodoinštalatérskych postupov. Atmosféra je neskutočná, čosi medzi Cirkusom Humberto a Perinbabou. Niektorým možno nebude sedieť romanticko-komediálny dej, do ktorého sa to preklopí vo svojej druhej polovici, no aj som si užil aj ten. Ale áno, musím priznať, že prvá „hororová“ polovica ma bavila o dosť viac, ako druhá, ktorá sa odohráva čoraz viac v bežnej ľudskej dedine, čo nie je ani zďaleka také magické miesto, ako hrad. Kasting je skombinovaný z rakúskych, amerických (Eddie Constantine), francúzskych (Jacques Herlin zo Scottovho Dobrého ročníka), talianskych (Barbara De Rossii z Chobotnice, Flavio Bucci zo Suspirie), švédskych (Viveca Lindfors z Hviezdnej brány), slovenských a českých hercov. Slávne tuzemské hviezdy majú skôr okrajové úlohy (Lasica! Satinský! Skamene!). Vyzdvihnúť musím Andyho Hryca ako chronického pyromana. Objavuje sa tu (v podstate len na začiatku) Bolek Polívka nadabovaný Karolom Čálikom, to proste musíte vidieť resp. počuť (vo verzii pre CZ trh mu samozrejme zostal jeho vlastný hlas). Rozkošné dialógy („Vy ešte žijete?“ – „Som nesmrteľný.“) a hlášky („Igor? Ten šíri len samé klebety a poplašné správy."), ale žiaľ tiež klasicky jakubiskovsky divný strih na hranici zrozumiteľnosti. Napr. v jednej scéne Hryc v lekárni kupuje prášky na spanie a v nasledujúcej scéne postavy spia bez toho, aby sme videli, ako k tomu došlo (v seriáli Teta je to rozvedené oveľa lepšie). Obrovská škoda, že Jakubisko nikdy nenatočil folk horor. Absurdné je, že Juraj Jakubisko natočil také kvantum materiálu, že okrem "klasického" Pehavého Maxa a strašidiel existuje i 7-diely seriál Teta, v ktorom sa dej viac sústredí na Frankensteinovu tetu. Keďže je seriál o cca 255 minút (!!!!!) dlhší ako film, je v ňom pochopiteľne viac času na veci, ktoré boli v celovečeráku buď okresané, alebo úplne vystrihnuté (viď scéna s vlkolakom). Zvláštnosťou je, že kým pri seriáli sa ako jeden zo scenáristov uvádza ikonický Jaroslav Dietl (Nemocnica na okraji mesta), pri filme nie. (09.05.2023) (menej) (viac)