Rýchly bežec

Ten film vyzerá, akoby boli Inuiti nielen pred kamerou, ale aj za ňou. Dlhotrvajúci prevažne mdlý dej bez výraznejších sekvencií natočený "surovou" kamerou, ktorý sa ako ľadová kryha pomaly plaví naprieč chladným oceánom. Chladný je iba na prvý pohľad, pretože aj v tomto zamrznutom svete sa dostavájú emócie na povrch a spôsobujú problémy. Zaujme prostredie - v tejto pekelnej horúčave padne veľmi vhod chladivé a bielou farbou zaliate nekonečné roviny ľadu a snehu. Škoda ukrutnej stopáže, vďaka ktorej sa nedá zhliadnuť snímok na jeden krát a nevýrazný príbeh tým pádom vyprchává. Pokojne sa mohlo zostrihať na polovičnú dĺžku a filmu by to vôbec neublížilo. (27.07.2015)

Nádherný film !!!! První eskymácký film všech dob! Mé doporučení pro Ty, kteří jako já byli v minulém životě medvědy a tak jako já jakmile klesne rtuť teploměru pod 10°C nad nulou přechází do úsporného režimu... Tříhodinová zima z obrazovky je překrásná za předpokladu, že máte po ruce velkou, opravdu velkou termosku se svařákem či námořnickým grogem.... :-) (31.08.2005)

Tady opravdu není nad čím se rozmýšlet. Děj a jemu podřízené dialogy tu splývají s prostředím - a všechno s životem rodinného klanu, jehož cílem je přežít s co nejmenšími strastmi a s co největšími radostmi. I tady to tak kdysi bylo. Cenné informace o tomto inuitském eposu o Atanardžuatovi, který se v mnohém podobá Mahábháratě či Nartským legendám, je možno dostudovat v knize Michaela Roberta Evanse "The Fast Runner: Filming the Legend of Atanarjuat" - na pozadí boje dobra a zla se odehrávají (běžné) lidské osudy... obdivný pohled Atuat na Atanardžuata se dneska už nevidí, i když je naprosto věrohodný. Atanardžuat jako zástupce dobra ve sféře lidí sice zvítězí, ale soudit v této sféře nesmí. Doporučuji se podívat i na polohu místa děje Igloolik, Nunavut, Kanada; teď je tam oblačno, -19 °C, 14:10, zatímco tady taky oblačno, -5 °C, 20:10. (02.12.2020)

Na tomto filme najviac obdivujem to, že ma neskutočne roztiahnutú minutáž, čo môže predovšetkým odpútať od jeho vzhliadnutia. Je však prekvapujúce, že ten film nenudí ani minútu. Pozerala som ho večer, no nedokázala som sa od neho pohnúť. Lákali ma nové situácie a udalosti obratne a svižne spracované, čiže to napriek relatívne jednotvárnemu životu Eskimákov neskĺzalo do nudy, čo je istým spôsobom zázrak. Vďaka nášmu ubehanému životu nás môže táto snímka príjemne prekvapiť, pretože Eskimáci boli v tomto filme vykreslení autenticky a len vtedy si uvedomíme, že nás život je v porovnaní s ich životom skvelý. A mňa tí Eskimáci fascinovali. Vydržať celý život mimo civilizácie a bez tých úžasných vymožeností? (02.05.2008)

Prvý celovečerný film v inuitskom jazyku priniesol fascinujúce obrazy zo života eskymákov v dobrodružnom prerozprávaní prastarej ságy o dobre a zle. Príbeh je zasadený do oči páliacej snežnej beloby, len občas prerušenej tlmeným osvetlením vnútrajška iglú, či na niekoľko týždňov prichádzajúceho leta, kedy sneh mizne, objavujú sa obnažené okruhliaky a pomedzi ne sem tam rastúci farebný kvietok. Nielen muži sú vo filme zvodcovia, či pomstychtiví vrahovia. Kunuk totiž nerobí zo žien žiadne svätice, či zmierovateľky klanových rozporov ale poriadne potvory (priam iniciátorky zla), ktoré zamotajú mužom často hlavu tak, že ide doslova o život. Trojhodinovej dĺžke svedčal jemný zostrih. (19.01.2005)