Réžia:
John HustonKamera:
Harold RossonHudba:
Miklós RózsaHrajú:
Sterling Hayden, Louis Calhern, Jean Hagen, James Whitmore, Sam Jaffe, John McIntire, Marc Lawrence, Barry Kelley, Teresa Celli, Marilyn Monroe (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
Když všichni jsou prohnilí, je pro ně zločin jediná naděje na změnu. Lupič-gentleman německého původu, známý jako Doktor, se specializuje na vloupání ve velkém stylu. Po návratu z vězení hodlá se svojí bandou uskutečnit loupež v hodnotě jednoho milionu dolarů. Brilantní plán se jim podaří uskutečnit. Udržet uloupené peníze v tajnosti je mnohem těžší úkol. Členové bandy se snaží jeden druhého navzájem využívat a také za sebou zamést stopy... Kriminální film Johna Hustona je přepisem stejnojmenného detektivního příběhu spisovatele a scenáristy W. R. Burnetta. Jeho děj se odehrává v Chicagu ve 40. letech. Herec Sterling Hayden se představí v úloze lupiče Dixe Handleye, James Whitmore jako jeho zločinecký kolega Gus Minissi. V malinké roličce se v příběhu doslova mihne Marilyn Monroe, která ztvárnila roli Angely Phinleové. Hudbu k filmu napsal známý skladatel maďarského původu Miklós Rózsa. (Česká televize)
(viac)Videá (1)
Recenzie (73)
John Huston takmer až artovým spôsobom rozpráva čisto žánrový príbeh. Príbeh jednej lúpeže. Skvelo vystihnuté charaktery, k pochopeniu ktorých stačí nejaká poznámka, ale zachovanie sa v určitom momente, výborne vykreslené vzťahy medzi antihrdinami. Každý sa chce v krutom materiálnom svete uživiť, ako sa dá. Vyčítajte potom zlatokopke, že ťaží zo svojej nevšednej krásy a chce sa mať dobre, policajtovi branie úplatkov :). Samotná lúpež dnes pôsobí už trochu smiešne, respektíve poskytuje látku na porovnanie filmových lúpeží a vývinu bezpečnostných technológií. Žiadne kamery, jeden senzor, jednoduchý prístup do miestnosti s trezorom atď. ()
Klasicky a velmi povedeny Noir s vdecnou strukturou typu - plan, naverbovani tymu, loupezny akt a nasledne konflikty a improvizace. Stylizaci, tematem i hlavnim hrdinou je to velmi podobne The Killing od Kubricka, na ktery to sice celou uroven ztraci, ale zase je tu Marilyn Monroe, i kdyz jen minimalne. 7/10 ()
,,AJ KAŽDÝ ZLOČIN JE VLASTNE URČITÁ FORMA ĽUDSKEJ SNAHY." __ Oscarové nominácie pre režiséra alebo kameru poukazujú nielen na kvality tohto filmu, no takisto na niektoré jeho inovatívne, v dobe vzniku moderne pôsobiace postupy. Hoci bol vtedy Miklós Rózsa všeobecne uznávaným skladateľom, pre celý film zložil dohromady asi päť minút hudby, ktorá doprevádza úvodné titulky a niekoľko záverečných minút, čo jej pridáva na výnimočnosti a snímke ako celku na realistickosti. Predovšetkým druhá polovica filmu od spáchania lúpeže je po diváckej stránke mimoriadne vďačnou a má čím zaujať. V deji nemožno určiť jednoznačnú hlavnú postavu a tí viacej všímaví určite spoznajú v hrbatom Gusovi v podaní James Whitmora starého kriminálnika Brooksa zo ,,Shawshanku", kde akoby išlo o identickú postavu zostárnutú za roky väzenia. (524. hodnotenie, 44. komentár k filmu) ()
John Huston dokázal skvěle zachytit temnou atmosféru světa zločinu, vytváří vrstvy zločinnosti, které zde jsou zastoupeny jednotlivými postavami. Marylin Monroe je zde krásně nevinná a možná je jen dobře, že se objevuje pouze ve vedlejší roli. Herci však celkově skvěle natočený snímek táhnou. Jen to tempo je někdy nesmírně pomalé. ()
Fauna se v asfaltové džungli rychle rozdělí na relativně dobrou (architekt akce, kasař, řidič a dobrosrdečné svaly s touhou vrátit se na rodnou farmu do Kentucky) a zlou (podlý mecenáš na pokraji bankrotu, změkčilý prostředník, zkorumpovaný fízl). Huston pak s tou nebohou zvěří definuje budoucí žánrové postupy a na ose příprava - loupež - její tragické následky rozehrává bezútěšnou partii o marnostech lidského pachtění a náhodách pitomějších, než jsou mladé milenky starých pánů. Obsazení funguje od neostrých rysů hromotluka Haydena až po strýčkovu husu Marilyn a všechno to zabíjení, rvačky mezi muži a bezvýchodnost tady nacházejí svůj pravzor.. Pozorný divák si zajisté všimnul institucionalizovaného Brookse a je mu tím pádem jasné, za co kroutil svůj trest v Shawshanku.. ()
Galéria (50)
Zaujímavosti (19)
- Leitmotívom diela je aj začlenenie postavy, ktorá už má pošramotenú minulosť a vracia sa i napriek tomu ako bývalý trestanec opäť k zločinu, s vidinou poslednej lúpeže pred odchodom do „penzie“. (Biopler)
- Roku 2008 film vybrala knihovna amerického Kongresu k archivaci jak dílo pozoruhodné z kulturního, historického a estetického hlediska. (Rosalinda)
- Ve své době se jednalo o velmi novátorský pohled na zločin očima kriminálníků. Filmem se inspirovalo mnoho slavných děl, např. Pět lupičů a stará dáma (1955), Zabíjení (1956), Rvačka mezi muži(1955), Dannyho jedenáctka (1960), Psí odpoledne (1975) nebo Obvyklí podezřelí (1995). (SeanBean)
Reklama