Nikdy si tu nebol

Tak tento film odhalil moju rozdvojenú osobnosť. Jedna moja časť s prilepenými očami na obrazovke slintala nad vizuálom a celkovou formou. Strihy, krehké scény striedajúce brutalitu, hudba ktorá do takýchto filmov jednoducho patrí. Zhodou okolností som pozerala so sluchatkami v ušiach, čo sa stáva asi tak často ako ..... nič, nenapadá mi prirovnanie, každopádne táto náhoda neskutočne umocnila špecifickú atmosféru. A potom je tu moja druhá polovica, ktorá si veľmi jasne uvedomuje, že čo tu naozaj nikdy nebolo, je jasná myšlienka, odkaz. Na to by som si mohla protirečiť, že nemusím všade hľadať nejaký blbý odkaz. Ale... práve ten tu chýba na to, aby ste si po niekoľkých dňoch spomenuli aj na niečo iné, než uhrančivého (zahryznem si do jazyka, aby som tu nevypisovala ďalších milión superlatív) Joaquina. Režisérka sa pri tom krásnom obale a samej tajomnosti zabudla venovať tomu pod tým - obrala sa tak o možnosť vryť sa do pamäte... Neviem čo s tým a tak mi zostávajú iba rozpačité, ničnehovoriace tri hviezdičky. (17.04.2018)

Filmy o pomste mám mimoriadne rád, ale rovnako oceňujem aj rôzne odlišné pohľady na bežné témy, vďaka čomu to už nie je len radová žánrovka, pričom aj pri tejto téme vzniklo takto niekoľko nezabudnuteľných kultov. Nikdy si nebol sa síce medzi ne nezaradí, ale stále sa jedná o dostatočne zaujímavé dielo. Na rozdiel od väčšiny podobných filmov tu hlavný hrdina nie je niekto, komu by som dokázal celkovo fandiť, toto je už regulérny psychopat a sadista, ktorý robí to, čo vie najlepšie, za čo ale z veľkej časti môžu jeho spomienky a skúsenosti, ale pre potreby filmu je to viac, než ideálne, bavilo ma tráviť čas v jeho spoločnosti a predsa len teraz koná za správnu vec, tak som mu prial, aby to dokázal. Nie je tu síce ten pravý motív pomsty, spočiatku ide vlastne hlavne o peniaze, ale keď mu už úloha prakticky skončí a už mu nemá kto zaplatiť, aj tak sa rozhodne konať správnu vec a dievča zachrániť. Dejovo je to síce jednoduché a priamočiare, ale tu má prednosť tá umelecká forma a tá sa mi páčila. Netreba tu síce premýšľať, ale je to dostatočne netradičné, nepríjemné v tých správnych častiach a zároveň to niekedy vyváži radikálne odlišná sekvencia, ako napríklad pochovanie blízkeho, toto bolo pekné. A tak po celý čas sa mi na to veľmi dobre pozeralo a tešil som sa, s čím ešte režisérka príde. V rámci obsadenia sa dá vlastne hodnotiť len Joaquin Phoenix, na ňom to celé stojí a tu si nemôžem sťažovať. Toho psychopata zahral skvelo a celkovo je jeho postava výborne zvládnutá a tí jeho vnútorní démoni boli cítiť. Poriadne rozporuplne ale pôsobí akčná stránka, na jednej strane oceňujem, že tu sú všetky akčné scény originálne podané a vizuálne dobre zvládnuté, hlavne sa mi páčila práca so strihom, kedy pribúdali mŕtvoly alebo sledovanie akcie z bezpečnostných kamier, ale rovnako pri filme s takýmto motívom by som to násilie chcel aj poriadne vidieť, ale toho sa tu divák nedočká. Takže akčnú stránku zároveň chválim, ale aj ma trochu mrzí, že som nedostal to, na čo sa pri podobných filmoch teším. A režijne tu vlastne nemám čo vytknúť, režisérka predviedla presne to, čo chcela, takže poriadne netradičný film s ohranou zápletkou, ale originálnym prevedením, ktorý stále niečím prekvapuje. Takže kult hodný mnohých pozretí to nie je, ale aj tak sa mi to dosť páčilo a s radosťou si film ešte pozriem. 75% (28.04.2018)

Zaujímavá téma poňatá veľmi z odstupu. Čo je škoda. Lebo Pheonix hrá parádne a drží to vysoko nad vodou priemeru. Ale tá snaha o poetickosť sa nevydarila a aj ten gore je tam skôr len také korenie, než vyslovene hlavný chod. Vzťahy nefungujú takmer vôbec a atmosféra funkčná ale nevyužitá Na to, že sa jedná o pomerne okukanú tému sa žiadalo lepšie uchopenie. Osobitejšie poňatie. Nie zlé. Ale ani z toho nepadám na zadok. Priemer. (20.04.2019)

Film tak krátký a tak emočně i dějově plochý, že ve mně nestačil vzbudit ani minimum emocí. Nemohl jsem se zbavit pocitu, že jen sleduju snahu natočit něco, co bude vypadat jako něco jiného. A je celkem fuk, jestli to měl být Taxikář, Leon, Oldboy, Drive, anebo cokoliv jiného. Ani jedno to není a samo o sobě to také nefunguje. Ramsay se evidentně snaží z filmu dělat artovou civilní špinavost, zároveň ale chce být cool (protože takové filmy prostě fungují když jsou cool) a každou touhle rovinou jde sama proti sobě. Výsledek je tak jednoduše nijaký, bezkrevný. 4/10 (04.04.2018)

Stačí mu málo. Lepenka, kladivo, pytel na odpadky. Dětstvím, vojenskou službou a rovněž etapou života, kdy byl agentem FBI, traumatizovaný Joaquin Phoenix rozhodně není typický nájemný vrah. Dočasné vysvobození nachází v igelitovém pytli přes hlavu, které přerušuje volání zoufalé matky. Bloudící zlomený chlapík, který rázně řeší nehezké vztahy dospělých k dětem. Nic snadného nebo doslovného nečekejte. Phoenix se na podobné party dokonale hodí. Režisérka výtečného dramatu Musíme si promluvit o Kevinovi, Skotka Lynne Ramsay, moc dobře věděla, proč právě po něm sáhnout. A rozhodně i tušila, že není kam spěchat – jednak s výběrem látky jako takové a jednak v samotném pojetí snímku plného skličující atmosféry a plíživého tempa. Velmi slušná studie ztracených, ve výsledku mi ovšem přeci jen chyběla větší celistvost a uchopitelnost. (26.04.2018)