Bezstarostná jazda

Bezstarostnú jazdu som videl po desiatkach rokov a prakticky som si už na premiérové dojmy nepamätal. Veľmi dlho som premýšľal, či ponechať pôvodné štvorhviezdičkové hodnotenie alebo ho zmeniť v súlade so včerajším zážitkom. Nepopieram, že ide o film v danej dobe prelomový a pre určitú komunitu kultový. Pre mňa je však dôležitejší súčasný dojem z neho. A ten mi vraví, že je to pomerne falošný film, v ktorom dej neplynie spontánne, ale za každou scénou je badateľný zámer tvorcov zapôsobiť na diváka presne definovaným spôsobom, a to nepíšem iba o závere. Na jednej strane sa plytvá časom na nekonečné zábery prírodných scenérií, ako keby išlo o prezentáciu cestovky, a na druhej sa jednotlivé scény nedoťahujú do konca a ostrým strihom sa prechádza do ďalšej epizódy. Prekvapujúce bolo, ako v tej dobe dlhšie vlasy v kombinácii s drahými čoprami poburovali miestnych obyvateľov. Ocenil som aj výborne vykreslenú chaotickosť života hipisáckej komunity, ktorú dvojica navštívila. Napriek tomu zotrvávam na trojkovom hodnotení. (07.03.2015)

Revolta vůči konzumu i odklon americké mládeže od stávajících hodnot znamenali, že se do zaoceánské kinematografie dostalo několik zásadních prvků. Koncem 60. let vznikly tři přelomové snímky, které se zasadily o změny studiového systému – Absolvent, Bonnie a Clyde a právě Bezstarostná jízda. Bez kompletního scénáře a s nutnou dávkou improvizace tak vznikla tahle nestárnoucí klasika, milník pop kultury, kterak dva přátelé hledají na toulkách po zemi starou dobrou Ameriku. Moderní rytíři silnic však narážejí jen na víceméně nepřátelské komunity. Jenže tady je cesta podstatnější než její cíl. Ultralevný snímek zahodil dosavadní filmové postupy a šlape si to svou cestou. „Svobodná“ kamera legendárního Lázsló Kovácse a už tehdy suverénní Jack Nicholson. V komuně hippies se v dětské roli objevila i tehdy pětiletá Fondova dcera Bridget Fonda. Nutno vidět, milovat to ale zřejmě nebudete!! (05.06.2009)

Bezstarostná jízda není přiběhový film, ani náhodou. Děj je vlastně velmi prostinký. Dva motorkáři sednou v LA na motorku a jejich plánem je dostat se do New Orleans. Cestou semtam na někoho natrefí, někoho svezou a na závěr ochutnají chuť svobody jako takové. Ano, sejme je buran, který vlastně tohle udělat může. A Jacka Nicholsona zabijí protože ONI vlastně vypadají jinak než by měli. Ta svoboda je tady samozřejmě hezky naznačená a mají ji vlastně jen ti dva motorkáři a potom určití lidé kteří se jim připletou do cestu. Všude kolem nich ovšem panuje režim, který říká jasně. Ostříhej se, choď do práce a hlavně neber drogy a neužívej si. Myslíte že se to až tolik liší našich krajů? ...Přesto jsem film podruhé docenil zase o chloupek více než poprvé a soundtrack je prostě úžasný. 70% (20.03.2016)

Kdyby to byl videoklip, nějaký zajímavý obraz by doprovázel tu pěknou hudbu. Kdyby to byl dokonce film, tak by se tam přece alespoň něco dělo. Nějak jsem se nedokázala pobavit u snímku o tom, jak dva feťáci potkají třetího. Pokud jde o setkaní dvou s někým, dávám přednost těm, co se potkali u Kolína. (28.07.2019)

„Ľahký jazdec” je americký, legendárny, kultový a nezávislý kinematografický počin z konca 60. rokov - dvadsiateho storočia, ktorý je napokon predsa »závislý« na finančných prostriedkoch → producenta, scenáristu a herca v hlavnej úlohe → Petra Fondu, sledujúc cestu dvoch kamarátov na motocykloch Chopper, ktorí si to zrovna namierili z L.A. do New Orleans, a to konkrétne na vychýrený karneval Mardi Gras...☺ Z juhozápadu Los Angeles do mesta na juhu v Louisiane, je vzdialenosť cca 1 892 míľ, čo je v prepočte na kilometre → 3 044,228 km, a tak počas toho budú musieť nielen trochu častejšie (na)tankovať, či poprípade niečo zjesť a vypiť, ale súčasne aj postretať mnoho ľudí, medzi ktorými by som našiel napríklad i → „deti kvetov” , psychedelickú mládež, tzv. hnutie hippies, kam ich v podstate zavedie »cudzinec na diaľnici« , pričom fúzkatému Billymu, a ani Wyattovi, alias „kapitánovi Amerika” , nie je táto uvoľnená komunita absolútne cudzou, keďže oni dvaja sú priamo hippisákmi, ktorými bude okolie čochvíľa poriadne pohŕdať... , a to najmä → agresívni južania („rednecks”), ktorí si nekladú servítky pred chlebáreň, a do toho sa rovnako pridáva i nekonečné « drogové opojenie » , a to ani nehovoriac o kľúčovom zoznámení sa s naprosto svojským právnikom Georgeom Hansonom vo väzení, s ktorým sa im na chvíľu skrížia kolesá, a tak sa snáď už naskytá otázka sama od seba: „Ako sa ich putovanie vlastne (s)končí... ?” / Dennis Hopper je síce oficiálne uvedený, ako herec, autor scenára a režisér, ale myslím si, že sa musel nakoniec spoľahnúť predovšetkým na skúsenosti renomovaného kameramana → maďarského pôvodu, Lászlóa Kovácsa, ktorý vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ešte okorenenú i šikovnú strihovú skladbu Donna Camberna, a čo by to celé bolo bez dobových pesničiek, trebárs od → Steppenwolfu, The Byrdsu, či aj od The Jimi Hendrix Experience, však ? Jednoznačne film urobil cez noc superhviezdu z JACKA NICHOLSONA, ktorý sa predtým pohyboval v druhoradých produkciách z dielne Rogera Cormana, ale až teraz KONEČNE prestúpil do prvej, najvyššej ligy jagavej svietivosti, kam sa bohužiaľ paradoxne »nikdy« nepodarilo dostať dvom ústredným protagonistom → Petrovi Fondovi, a ani Dennisovi Hopperovi, a to i napriek tomu, že si zrejme asi ukrojili najväčší kus z koláča, keď by sa následne mohlo zdať, že Nicholson dojedal iba jeho zbytky, no na rozdiel od nich, na mále hereckého priestoru, predviedol → nadštandardný herecký výkon, zatiaľ čo sa oni dvaja zvyčajne pohybovali v štandardnej obyčaji. Film s rozpočtom 400 000 $ oslovil mladých kombináciou drog, rockovej hudby a násilia a v kinách zarobil viac než 16 miliónov dolárov, čím mu trasu vydlaždil môj mimoriadne obľúbený → Bonnie a Clyde. Som si extrémne istý, že táto záležitosť asi nie je určená úplne pre všetkých !? (22.08.2021)