Případ Paradineová

Tandemu Selznick/Hitchcock sa nepodarilo vytvoriť tak pôsobivé príbehové zázemie nadprirodzena, ako v Rebecce, aj keď vychádza z podobnej naratívnej konštrukcii. Je to na škodu veci, keďže nabúranie a odhaľovanie psychického vnútra našich postáv má čo to do súdneho líčenia povedať. Dokázalo by mu pridať na istom punce emocionality, kedy sa do konfrontačnej oblasti nedostane len sila slov, ale i vzájomná nedôvera. Teoreticky by to samotný proces dokázalo posunúť k iným, nepravidelným rytmickým odklonom od pôvodnej obsahovej členitosti. Predsa už nebude toľko znamenať na každom slovíčku, keď sa ďaleko viac dozvieme z mimiky. Snáď nikomu nepríde zvláštne (v zlom slova zmysle), že poctivý a šarmantný elegán uviazne v diabolskej pasci a poddá sa vyšším silám. Som ale názoru, že tento cyklus nie je dostatočne rozpracovaný a skratkovito skĺzne k hitchcockovskému tématu prenasledovanie záhadnej ženy. Zaujímavou postavou je i služobník domácnosti, od ktorého sa môžeme dozvedieť nové zásadné skutočnosti ohľadom smrti pána Paradinea, ale k nemu má ďaleko divák aj prehnaná hrdosť právnika... Koncom štyridsiatych rokov striedal Hitchcock trilerovské klasiky za melodramatické vzplanutia pre neho tak netypické, až sa sám divím... Btw, aspoň vieme, kedy začali byť Laughton a Peck populárny do obsadzovania slávnejších rolí z prostredia súdnych drám. (22.08.2015)

Tak trochu iná súdna dráma a možno to je aj problém, prečo ju mnohí nedokážu v rámci Hitchovej tvorby plne akceptovať ako ďalšie vydarené dielo v režisérovej mozaike. Prvá polovica sa ešte na súde neodohráva, napriek tomu rytmické striedanie viacerých prostredí udržuje divácky záujem. Myslím, že problémom pre väčšinu bude práve samotný súd, kedy vlastne ani neviete, komu máte držať palce a začnete uvažovať nad tým, či je vám Tonyho správanie sympatické. Táto ambivalentnosť jeho postavy, respektíve jeho posadnutosť prípadom a ženou, nedovoľuje s ním plne empatizovať. Pre mňa je práve vďaka takýmto odlišnostiam oproti iným klasickým súdnym drámam Prípad Paradineová ďalší takmer geniálny film v režisérovej filmografii. (16.05.2017)

Docela se podivuji nízkému hodnocení, protože Případ Paradineová je výborný snímek ze soudního prostředí, kterému je vdechnuta typická hitchcockovská atmoféra s houstnoucím napětím a skvělou hudbou. Gregory Peck je v roli mladého, uznávaného a šarmantního právníka vynikající. Díky výše uvedeným kladům není během sledování prostor pro nudu. Příběh také potvrzuje skutečnost, že Hitchcock byl v jádru romantik. (06.12.2014)

Maddelane Paradineová je obviněna z vraždy manžela a je tu jen jeden člověk, který ji může osvobodit. Není však tohle až příliš velké sousto pro právnické eso? V mých očích jeden ze slabších Hitchcocků. Veškerá pozornost se tu upírá na psychologii postav a depresivní tísnivou atmosféru při vážných rozhovorech. Herci v hlavních rolích odvedli skvělou práci, což o to, ale když není výkon podpořen zajímavým příběhem, který by měl hlavu a patu, není prakticky na čem stavět. Místy se to táhlo jako žvýkačka na podrážce a děj se nikam nehýbal. Od filmu jsem čekal daleko víc a dostal jsem jen pár světlých momentů od překrásné Alidy Valli a Ann Todd a to na vysoké hodnocení nestačí. 50% (19.10.2016)

Už po piatich minútach filmu je zrejmé, že sa jedná tak po hudobnej, scenáristickej ( významný producent David O. Selznick ) i réžijnej práci o výnimočné dielo. The Paradine Case je poctivo postavený príbeh na výkonoch hercov, kde by som chcel jednoznačne vyzdvihnúť Gregory Pecka v úlohe obhájcu, Alidu Valli v úlohe tajomnej ženy obvinenej z vraždy manžela, ale i sudcu ( Charles Laughton ), ktorý na malom priestore ukázal svoje herectvo. Celý príbeh je obostretý zvláštnym tajomnom, má vynikajúcu atmosféru, brilantné dialógy posúvajú dej krok za krokom k záverečnému finále, ktoré mi pripadalo trochu netradičné - o to viac zaujímavejšie. Snímok ponúka bezpochyby skvelý hitchcockovský zážitok. (22.10.2009)