Obrazy starého sveta

Ak existuje film, ktorý svojou úprimnosťou dokáže vzbudiť také emócie ako žiaden iný tak je to tento. Hanák ma cit pre obyčajných ľudí a tiež pre ich osudy a obrazy starého sveta to jasne dokazujú. svojou citlivosťou a úprimnosťou rúcajú bariéry a v čias socializmu tento film pôsobil ako päsť na oko, pretože obišiel ideológiu a hovoril o zmierený so smrťou čo vtedy svetlá komunistická strana nepripúšťala. takže sa s tohoto filmu stal jeden z trezorových filmov. striedanie forografií a hraného tvoria doslova umelecký dokument v ktorom každé jedno políčko má svoj význam, každá jedna myšlienka svoj základ v prostosti ľudu a každé jedno slovo pôsobí ako filozofická a životná úvaha nad nepremárnením a premárnením životom. hudba podfarbuje atmosféru dediny a nematerializmu s takou intenzitou že sa pred vami doslova odohráva koncert obrazov a myšlienok, do ktorých vstupujú už typický Hanákovi neherci v ktorých spočíva sila a skutočnosť. všetky tieto prvky tvoria doslova excelentné dielo na ktorom som nemohol nájsť ani jednej chybyčky a ktorý ukazuje odvahu obyčajných ľudí a vtedy zabudnete na supermanov a spidermanov ale uvedomíte si že jediná osoba ktorú treba obdivovať a ktorá je odolnejšia ako hovädo je samotný človek. hanák je rozhodne jeden z najvýznamnejších režisérov, vďaka ktorému sa na svet pozerám trocha inak, trocha realistickejšie a za to mu patrí veľká vďaka. (23.01.2009)

Dokument, v ktorom sa skvie viac ľudskosti ako v civilizácii samotnej. Hanákove famózne zábery, Martinečkove jedinečné fotografie a Hálkova hudba sprostredkúvajú všedné príbehy, ktoré doslova a do písmena napísal sám život, neskutočne pekne a zároveň bôľne. Úprimné, neherecké rozprávanie ľudí v jeseni svojho života som hltal ako sa len rozprávanie starých rodičov dá hltať. Každá jedna veta je skvost, či už úsmevná alebo smutná životná múdrosť. O samotne a biede, o starobe, o prírode a láske, o práci na vidieku, bolesti, závislostiach, o Bohu a ľudskej sile, o živote, o smrti. O človeku. (9/10) (24.01.2012)

Jak bych normálně upovídané staříky ve vlacích, na zastávkách, ve frontách na cokoliv, systematicky vyvražďovala, nebo alespoň humánně krotila pomocí roubíků, tady jsem jen poslušně naslouchala a tupě přikyvovala i krajně laickému popisu přistání na Měsíci. Krása Hanákových obrazů je odzbrojující svojí čistotou a jednoduchostí. Dokonale navíc funguje i propojení s Martinčekovými fotografiemi. Takhle nějak si představuji lidskou krásu - 5 bez váhání. (24.12.2009)

„A smrti viac nebolo. Ani bolesti.“ Ak ste normálny, toto vám musí roztrhnúť srdce. Smutný a geniálny dokument zo starých čias, ktorého obyvatelia už dávno nie sú medzi nami. Z čias, ktoré sa už viac nevrátia. Dokonalé zachytenie nielen miesta (chudobný slovenský vidiek začiatku 70. rokov 20. storočia, ktorého obyvatelia museli každý deň tvrdo pracovať, aby mali čo jesť), ale i pomaly, ale isto odchádzajúcej doby, ktorá sa už nikdy nevráti, navždy zanikne a zostanú po nej len archívne pozostatky v podobe fotiek alebo práve tohto famózneho dokumentu. Samozrejmosťou je úchvatná kamera, výprava a samozrejme jednotliví protagonisti. Ťažko sa mi to pozeralo. Strašne ťažko. Úchvatný, zničujúci film. (29.06.2009)

Stáří zobrazované ve své syrovosti - ať už hloupé, či léty zkušené... Mužové a ženy venkova vypovídají o svých životech, trousí různá životní moudra a snaží se přežít. Jejich život není jednoduchý - ba spíš naopak je to dřina za dřinou. Ale i přesto jim díky tomuto snímku budete asi závidět. Stařečci se smějí, otevírají na vás svá bezzubá ústa, občas se obraz zastaví a vy si je můžete prohlédnout zblízka (umný a nedráždivý přechod k fotocyklům). Krásný film, který musí potěšit každého, kdo nemá v srdci kus kamene... Zvláště bych vyzdvihnul vhodně zvolené persony a zkušenou režii, která jde ruku v ruce s kamerou a fotocykly. Obrazy starého sveta dokazují, že propojením fotografií a "klasického" filmu lze docílit zajímavého a nevšedního zážitku. (11.03.2008)