Čistič

Veľmi zvláštna záľuba. A veľmi zvláštne spoločenstvo ľudí s nevydareným životom. Pri niektorých filmoch v obsahu vadia spojlery, a tu som si ho musel prečítať, aby sa dalo pochopiť, čo vlastne čistič čistí. Vo filme sa skoro nerozpráva, a keď áno, tak je veľmi zle rozumieť, klasická to choroba nových filmov bez dabingu. Nudné časti sa striedajú s priemernými, ale to hlavné sa dá pochopiť. A potom príde zákerný koniec. Zákerný pre diváka. (14.04.2018)

Zaujímavý námet, čerpajúci z viacerých viac alebo menej slávnejších predchodcov. Bebjak ako vždy dokáže navodiť tú správnu atmosféru, kde forma zodpovedá obsahu, respektíve tým pádom je to jedno a to isté. Bratislava stále pod mrakom nie je prítulné miesto na bývanie a čističov byt už potom ani náhodou. Proste Blava a jeho byt tu sú obrazom jeho prázdneho, osamelého života. Lenže ani Bebjak si nedokáže poradiť s niečím, čo sa dá nazvať slovenský syndróm a ide o akúsi neschopnosť dosiahnuť európsky festivalový nadpriemer. A nie je to o rozpočte, je to o akomsi skrytom drajve, ktorý nemá nič spoločné s tým, že by mal byť tento film akčnejší, alebo emocionálnejšie vyhrotenejší. Scenár sa mi páči, réžia a herecké výkony tiež, len absencia akejsi výnimočnosti v európskom meradle uberá filmu na pôsobivosti. (13.04.2017)

,,ČISTIČ... VIKTOR." __ Zo začiatku som všetkému nie úplne rozumel, dokonca pre viaceré nejasnosti klíčiace z viacerých absentujúcich dialógov uvažoval, že ďalšie sledovanie nadobro odložím. Premohol som sa a všetko to nevypovedané sa začalo postupne vyjasňovať aspoň do takej miery, aby si z toho divák predsa čosi odniesol. Správaniu sa hlavného protagonistu a pôvodu jeho prapodivných záujmov som sa beztak nerozumel. Videl som obdobné diela na podobnú tému a o iných ďalších viem, viaceré ma lákajú propagovanou atraktívnosťou. ,,Čistič" sa v istej miere snažil naplniť takéto tendencie a prirodzene v ňom bolo vidieť snaha o vyššie umelecké ambície, čo vo všebecnosti považujem skôr za neduh našej súčasnej kinematografie. Nie každý vážnejšie mienený film to potrebuje, nie každý scenárista to dokáže adekvátne podať a nie každý režisér to dokáže správnym filmárskym jazykom preniesť na plátno. Nemožno povedať, že by bol film nakrútený rutinérsky, nie je však nakrútený dostatočne nápadito a viacero pasáži stratilo svoj potenciál príliš statickým nasnímaním, kedy dlhé zábery chceli zakryť nedostatočné technické možnosti. Samozrejme, kamera vedela chladnými filtrami vyčariť príbehu atmosféru a hudba s jasnými citáciami klasických diel (Franz Schubert použitý v ,,Barry Lyndonovi") bola zaujímavá, dej sa však poriadne rozbehne až v poslednej tretine filmu a prinesie záver, ktorý mi dlho uviazne v hlave. Takže verdikt: vynikajúci námet vs. slabšie spracovanie s akútnou potrebou prepracovanejšieho scenára. Že to patrí k neduhom slovenskej kinematografie? ...(Nuž, povedzme.) (205. hodnotenie, 22. komentár k filmu) (11.04.2017)

Z triptychu ranných Bebjakových filmov( teda pred jeho slávou) vychádza Čistič ako najslabší kúsok. Celý čas som premýšľal prečo by ma mal vlastne baviť film o deštruktívnych ľuďoch ku ktorým si neviem nájsť cestu? Keby to bola aspoň žánrovka tak nič nepoviem, ale dramatická rovina z toho robí ďalší spiatočnícky film bez výraznej scény alebo nejakej emocionálnej roviny, ktorá by mohla mňa ako diváka zaujať. Natočené je to dobre. Rovnako sa mi páčil aj výrazný hudobný motív a Rebeka Poláková. Ale postaviť film na postave, ktorej motivácie sú diskutabilné a ešte k tomu zakrývame určité roviny významov - veď nech si divák domyslí - je na takýto film veľmi zle zvolený rozprávačský postup. Posledná scéna to dokazuje. Hodnotný len z toho dôvodu, že tu vidíme Bratislavu aká už nie je. (27.08.2019)

Mňa teda Bebjak s touto snímkou veľmi milo prekvapil. Jeho predošlá snímka Zlo (2012) Sa mi, svojim spôsobom, tiež páčila hoci by som mal výhrady ale myslím isi, že z komerčného hľadiska a z rozpočtom takým ako mali sa z toho ani viac vyťažiť nedalo. Tu bolo tých financií viac a je to dosť cítiť.Festivaloví nádych, ktorý, ako vidím, veľa divákov nezaujal mňa naopak práve fascinoval. Bolo to neskutočne agresívne, ako filmy Gaspara Noého, kde mi to miestami vizuálne aj tak troška pripomínalo. Pejoratívne scénky, ktoré si nedávajú servítky pred ústa a znázorňujú bežné životné situácie, ktoré sú tak kontroverzné, a spoločnosťou neakceptovateľné, že sa na nich sami bojíme pozerať. Ja som príbeh (polo)voyeristu Tomáša zožral aj z navijakom. Viac takýchto Slovenských filmov. (04.12.2015)