The Blackcoat's Daughter

Netradičný, nápaditý horor s mindfuckovým vyznením. Navyše je veľmi šikovne natočený, Oz Perkins tu presne vie ako ísť na diváka (pritom je to jeho prvotina). Ale pozor, nie na každého, divák vyžívajúci sa hlavne v mainstreamových záležitostiach iba odfrkne a pošle tento snímok kade ľahšie. Ale ten, kto má rád nové, netradičné veci a filmové postupy si rozhodne príde na svoje. A výsledok sa veru dostavil. Aj napriek tomu, že ide o už pomerne otrepaný námet exorcizmu a posadnutosti, tak režisér z neho dokázal vydolovať niečo, čo ma ešte dokázalo v tomto smere prekvapiť a nadchnúť. Napr. jeho predstava diabla, ktorý je tu celý čas len tak akoby v pozadí, no na postavy má pritom obrovský vplyv. Zdá sa akoby tam nebol, no pritom je jasné, že sa svojej obete drží ako kliešť a mení ju totálne deštruktívnym spôsobom. A samozrejme v neposlednom rade ma nadchla atmosféra a jej pozvoľné budovanie smerom k finále. Všade prítomná opustenosť, ponurosť, fantastické prostredie osamelého dievčenského internátu a vynikajúca muzika, to všetko bola jedna veľká mňamka. Toto je skrátka horor pre ľudí, ktorí si zakladajú na atmosfére. Čo sa týka samotnej dejovej linky, bez spoilovania sa toho veľa napísať nedá, avšak smerom ku koncu to naberá tie správne mindfuckové grády, pričom samotný záver ponúka priestor na širokú diskusiu ohľadom finálnej pointy. Skrátka je to po mnohých stránkach vyšperkované. Jediné čo trochu vadí je občasná uťahanosť niektorých scén, ale to je len taká nepodstatná maličkosť. Žeby sa medzi režisérmi narodil nový hororový guru? Som zvedavý na ďalší jeho snímok. 85/100 (24.08.2016)

Hodinu sa atmosféra neznesiteľne šponuje ako balkónová šnúra na vešanie opratého oblečenia. Potom sa „to“ konečne rozbehne a začne to byť riadne drsné. Na konci však, obávam sa, ostáva neakceptovateľné množstvo otázok bez odpovedí, pričom, a aj toho sa obávam, viacerí diváci nepochopia, čo presne sa v tomto filme vlastne dialo resp. prečo a zrejme im unikne zmysel viacerých scén. To by sa mohlo pri repríze napraviť, ale ruku na krucifix – koľkí z nás, unudení už počas premiéry, na to budú mať náladu? Ináč, režisér si v Psycho 2 zahral malého Normana Batesa, ehm. (19.02.2017)

Pred plánovaným pozretím Gretel a Hansel som sa chcel bližšie oboznámiť s režijnou kariérou Oza Perkinsa a začínam tak s February. Ide o veľmi pomalý psychologický horor, ktorý sa snaží byť autorský, čo berte tak, že nebude na vás pôsobiť ani klasicky artovo, ani klasicky mainstreamovo, alebo ako niečo od Blumhouse. February je skrátka svojská záležitosť a od potencionálnych fanúšikov Perkins vyžaduje, že ide o priaznivcov pomalého spôsobu rozprávania. Hodnotenie je zatiaľ predbežné, okamžite po skončení filmu som mal chuť si ho pozrieť znova a v najbližšej dobe, možno až po očakávanej novinke, tak aj zrejme učiním. Samozrejme ide o nejaké tie metafory a zrkadlá vzťahov v modernej spoločnosti zabalené v hororovom háve, to ale snáď ani netreba dodávať. Zatiaľ 70% (11.02.2020)

Bohužel mi zase nezbývá než škatulkovat, protože lepší charakteristika než "lynchovina" mě u February opravdu nenapadá... A co že má tedy s Lynchem společného? Pomalý, bizarní, spíš surreálný než horrorový děj, zneklidňující až zlověstnou hudbu, málomluvné, prapodivné a absurdní dialogy... No takže snad není divu, že mi film svou atmosférou neustále připomínal Lost Highway, nebo Mulholland Drive. Pointa už je sice nelynchovská a horrorově všední, zato podaná nevšedním způsobem. Nádherný film, ponurý, skličující, těžkomyslný, tedy přesně takový, jaké mám rád. Lahůdkový zážitek! (10.07.2016)

Vyloženě artový horor s taaakhle dlouhou expozicí. Mnohovrstvá stavba děje připomíná spíše drama, které se ne a ne rozjet, tyto obavy jsou ale nakonec zbytečné. Vrtá mi to celý hlavou i dlouho po skončení a navzdory tomu, že jsem všechno nepochopil, a přesně tohle mě na tom baví nejvíc: přemýšlet a nikoli zapomenout na další hororové béčko. (02.11.2016)