The Blackcoat's Daughter

Netradičný, nápaditý horor s mindfuckovým vyznením. Navyše je veľmi šikovne natočený, Oz Perkins tu presne vie ako ísť na diváka (pritom je to jeho prvotina). Ale pozor, nie na každého, divák vyžívajúci sa hlavne v mainstreamových záležitostiach iba odfrkne a pošle tento snímok kade ľahšie. Ale ten, kto má rád nové, netradičné veci a filmové postupy si rozhodne príde na svoje. A výsledok sa veru dostavil. Aj napriek tomu, že ide o už pomerne otrepaný námet exorcizmu a posadnutosti, tak režisér z neho dokázal vydolovať niečo, čo ma ešte dokázalo v tomto smere prekvapiť a nadchnúť. Napr. jeho predstava diabla, ktorý je tu celý čas len tak akoby v pozadí, no na postavy má pritom obrovský vplyv. Zdá sa akoby tam nebol, no pritom je jasné, že sa svojej obete drží ako kliešť a mení ju totálne deštruktívnym spôsobom. A samozrejme v neposlednom rade ma nadchla atmosféra a jej pozvoľné budovanie smerom k finále. Všade prítomná opustenosť, ponurosť, fantastické prostredie osamelého dievčenského internátu a vynikajúca muzika, to všetko bola jedna veľká mňamka. Toto je skrátka horor pre ľudí, ktorí si zakladajú na atmosfére. Čo sa týka samotnej dejovej linky, bez spoilovania sa toho veľa napísať nedá, avšak smerom ku koncu to naberá tie správne mindfuckové grády, pričom samotný záver ponúka priestor na širokú diskusiu ohľadom finálnej pointy. Skrátka je to po mnohých stránkach vyšperkované. Jediné čo trochu vadí je občasná uťahanosť niektorých scén, ale to je len taká nepodstatná maličkosť. Žeby sa medzi režisérmi narodil nový hororový guru? Som zvedavý na ďalší jeho snímok. 85/100 (24.08.2016)

Na tenhle snímek jsem se chystal už před 4 roky. Jenže jsem jeho puštění pořád oddaloval až upadl v zapomnění. Včera nastal jeho čas. Už je tady o tomhle filmu napsáno mnoho. Za mě má film jediné mínus a tím je pomalejší rozjezd, který bude pro mnoha lidí doslova ubíjející. Já si myslím že se to dá v pohodě přežít. Pak se vše zlomí a já musím říct že si postupně začíná film vybudovávat nepříjemně hutnou atmosféru. February je tak trochu netradičním hororem který buď sedne nebo ne. Za vše mluví zdejší rozporuplné hodnocení. (16.04.2020)

Hail Satan! Zapalte pod kotlem, ať se dostaneme do varu! Synek Normana Batese si přiváže diváka k židli a cáry příběhu nechá přímo před ním padat klouzavým, velmi pomalým pádem k podlaze, tak jako v bezvětří padá k zemi podzimní listí. Pokud vlivem nezájmu neusnete a podíváte se na konci pod nohy, uvidíte celkem jasný obraz smutku ze ztráty, který je tak trochu zrádně umístěn do tuctového rámečku značky „Possession“.. (28.03.2023)

Spoločné kino nezničí ani premiér Bača a tak aspoň takto na diaľku s najväčším fanúšikom filmov pod Tatrami sme v mrazivom februárovom počasí pozreli Február. Moje kombo obsahovalo iba popcorn, tatranské bolo výdatnejšie a k chipsom padol aj Pilsner. Úvod filmu nenechá nikoho na pochybách že budeme svedkami skôr psychologického filmu ako nejakého slasheru, ktorý by človek v podmienkach katolíckej školy a mrazivého počasia očakával. Ako sa tu vo viacerých komentároch spomína film je ladený artovo, fanúšikovia sú rozdelená na tých čo filmu nadelia vysoké hodnotenie a na tých čo film vyslovene zatracujú, ja sa zaradím niekam doprostred - hudba, atmosféra, herecké výkony áno, samotný príbeh a posuny v deji už trochu menej. Nie je to ani Lars von Trier ani David Lynch, je to však pomerne dobré najmä vďaka poslednej polhodinke. (12.02.2021)

Nepopieram, že "February" od úvodu vďaka pochmúrnej forme zobrazenia či hudobnému doprovodu nepôsobí "light-ovo dark", no priznám sa, že som sa kvôli mätúcim "flaschbeckom" zo života viacerých postáv miestami strácal, a tak chytiť sa nejakej nitky v príbehu nebolo tak jednoduché ako som sa pôvodne domnieval. Odstupom času som však pochopil, že divák musí byť trpezlivejší a "všetko sa nejak vysvetlí", pričom pokiaľ je vyznávačom skôr atmosférických počinov, než "gore festu" plného násilia či akcie, je dosť pravdepodobné, že si príde na svoje. Ja osobne som spokojný. Zhruba od polovice snímku som pochopil o čo ide, pričom ma veľmi potešilo o aký druh hororového subžánru sa jedná. Nie je to však klasicky spracovaná, komerčná "posadnutosť". "February" nedisponuje prvkami ako je mimoriadne gore, lak, či dlhočiznými pasážami v ktorých sa kňaz v rúchu oháňa svetenou vodou a krucifixom, no spolieha sa na psychologickú stránku a budovanie atmosféry, pričom najväčším plusom je snaha tvorcov o spracovanie snímku, ktorý pôsobí s plnou vážnosťou serióznym dojmom. Takže nakoniec z čistého bohapustého priemeru silné 3, respektíve slabšie 4. Popravde, ani sám neviem - 69% (11.06.2016)