Krásky noci

G. Phillipe jako nepříliš úspěšný učitel hudby je v reálném životě terčem otravných žertíků svých sousedů i žáků a navíc je trápen hluky automobilové dílny v domě, v kterém bydlí, které mu nedovolují komponovat. Ve svých snech je však úspěšným hudebníkem a hrdinou různých epoch, kterému krásky padají samy do náruče. Leč i sny se nakonec spiknou proti němu a ve všech na něho čekají žárliví manželé a milenci, rozhořčení otcové a dokonce i revolucionáři s gilotinou. Závěrečný úprk ze snů je taškařicí, která je mocně inspirována bláznivými honičkami němých grotesek. Prolínání snů a reality je vtipné a velmi připomíná obdobné scény z mnohem mladšího filmu Muž z Acapulca (tato podobnost asi nebude náhodná). Moc pěkný filmeček, který ani po tolika letech neztratil schopnost pobavit. (24.11.2011)

MIMORIADNE charizmatický, francúzsky herec: Gérard Philipe, sa v Clairovom [multi]žánrovom, vskutku k tomu i pomerne dosť frenetickom a dynamickom titule, predstavil, jednak ako učiteľ hudobnej výchovy, a jednak ako muzikant a pianista v jednom, ktorého ústredný protagonista Claude, je teda väčšinu všetkým obyvateľom malého provinčného mestečka iba „na smiech”; skrátka, v tomto prostredí prekvitajú asi nekonečné, kanadské žartíky, zrovna na jeho účet, a preto sa zrazu rozhodol, že zrejme úplne najideálnejším riešením bude teraz najmä to, že sa totálne stiahne do ulity, t.j. začne žiť akýsi druhý život vo svojich snoch, kedy sa na rad konečne dostávajú i surrealistické prvky, čo je v spoločnej kombinácii: naprosto fantazijným zážitkom, aký by som si chcel dopriať asi i ja sám, pričom jeho sny sa mu už akosi pomaličky začínajú čoraz intenzívnejšie vymykať spod kontroly, čo je vari ešte napokon i oveľa zaujímavejšie zistenie, o ktoré sa v podstate opiera[l] celý tento pozoruhodný titul, neustále hopsajúci po časovej osi, a dokazujúci to, že hlavná postava, čo môže byť kľudne reprezentantom i hocikto z nás; reálne jestvujúcich ľudí, nesmie za žiadnych okolností strácať svoju nádej ... • Apropo; predstaviteľ Rogera [zamestnanca garáže], čiže UMELEC z krajiny galského kohúta: Raymond Bussières, mi enormným spôsobom pripomínal svojho amerického, hereckého [zväčša komického] kolegu: Bustera Keatona, predovšetkým svojou fyziognómiou, ale celkovo by som počin charakterizoval asi práve takto: Krás[k]y noci ... • Normálne ašpirant na maximálne hodnotenie! (27.10.2023)

Veľmi záleží na prístupe, k akému sa prikloníte pri sledovaní Krásiek noci. Ak si uvedomujeme, že Clair točí akúsi muzikálnu naivnú frašku a využíva veľmi povrchné postavy, môžeme si ich poriadne užiť. Pokiaľ vás však nepresvedčí a nezískate nad filmom nadhľad, môže vám pripadať niekedy až trápny a z dnešného pohľadu už veľmi nemoderný. I keď v dnešnej hipsterskej dobe je svojim spôsobom asi in. Sympatická svižná jednohubka s krásnymi ženami, ktoré ho v jeho snoch všetky chcú a veľmi neprekvapivo zistíme, že láska sa dá nájsť aj v realite. Pokiaľ rovnako ako Claude snívate s otvorenými očami, Krásky noci je film presne pre vás. Na mňa je však trochu príliš rozšafný. Tri hviezdy skoro nikto neudelil, tak aj to ma presvedčilo o hodnotení. (25.04.2015)

Zdalo by sa, že keď svoje úsilie spojí slávny filmový režisér René Clair a charizmatický Gérard Philippe nemôže vzniknúť nepodarené dielo. Ale aj keď si oboch vážim a chápem výborné hodnotenia ostatných užívateľov, nenašiel som jediný dôvod, ktorý by ma oprávňoval zmeniť svoje hodnotenie. Nezaujal ma svojou hudobnou a romantickou stránkou a nenašiel som ani nič komické, čo by pretrvalo do dnešnej doby. Videl som viacero Clairových filmov, než mám ohodnotených, ale po Kráskach noci sa nechcem spoliehať na spomienkové dojmy. (29.04.2015)

„Sen má čarovnou moc, uvidíš mne každou noc.“ Klavírista Claude a jeho tajný život. Život mimo realitu, kde neexistuje hluk světa, který ho ubíjí, marnost učitelského (místo uměleckého) povolání, které ho neuživí ani nebaví, kamarádi od karet a jejich hrubozrnné vtipkování na účet narkoleptického snílka, dluhy, kvůli nimž může přijít o milované piano a skutečné ženy, které mají s božskými vílami okupujícími jeho fantazii pramálo společného. Není tedy divu, že Claude utíká, kdykoli může, a vlastně i když nemůže. Jenže časem se ukáže, že ani paralelní existence uvnitř vlastní hlavy není ideální a že skutečný svět není tak strašný, jako noční můra… Hořkosladká zpěvohra s chvílemi rozcuchaným (!) Gérardem Philipem, zástupem naštěstí více než méně komických i půvabných postav a spoustou bohužel méně dobrých popěvků. (23.02.2016)