Rodinná oslava

Toto je tak krásne škandinávsky chladné. Akoby bez citov sa nám tu pred očami mihotá neľútostná chladná dráma. Názov rodinná oslava pritom evokuje niečo milé, príjemné, harmonické. Ono je to však silným opakom. Tá severská analýza charakterov je vždy na vysokej úrovni a tu tomu nie je inak. Film krásne vysvetľuje rodinné situácie, ktoré sú v podstate bežné. Príslušníci sa stretnú a tvária sa kvôli nejakej príležitosti, že je všetko v pohode. Viď u nás príklad sú Vianoce. Ale koľko rán a bolesti nie je vypovedaných a vyriešených? (29.12.2016)

Každý kto má trošku väčšiu rodinu to pozná. Chystá sa oslava, všetci sa pomaly schádzajú, usmievajú a takto v pohode začína i táto Dánska pecka. Pohodovú atmosféru narušuje iba jeden z bratov, ktorý na oslavu ani nebol pozvaný a to dáva tušiť, že tu bude naozaj veselo. Pomaly prichádza na rad synov príhovor, ktorý otcovi namiesto blahoželania "vypľuvne" do tváre nepríjemné udalosti z detstva. Hostia sú zdesení a divák nepochybne tiež. Do tohto okamžiku ma roztrasená kamera skôr rozčuľovala, ale na druhej strane filmu dodáva dôležitý pocit autenticity. Po príhovore som sedel prikovaný až do konca a uznávam, že to bolo napínavé, drsné a dusná atmosféra sa dala krájať. V podstate je to kompletne konverzačný film, ale obvinenia sú tak závažné, že herecké výkony vám budú bohate stačiť. Dánsky herec Ulrich Thomsen, ktorého som už videl vo filme Bratia i Adamové jablká, je talentovaný i sympatický a rád by som ho videl častejšie. Začína vystrkovať rožky aj v hollywoodskych filmoch, takže uvidíme. Filmu dávam plné hodnotenie hlavne z dôvodu, akým dokáže šokovať i ako pochvalu za to, že za tak smiešne peniaze dokázali Dáni urobiť tak skvelý film. Nie je to film, ktorý by ste si radi opakovane púšťali, ale vašu pozornosť vybičuje na maximum ako dobre mierená facka. A oslava? Fakt hustá... Pozývam vás. 100%. (26.12.2011)

„Musíme ti pomoct trochu nahoru. Začni tím, že se dnes budeš chovat jako normální člověk.“ Rodinná oslava je místy zlomyslně zábavnou satirou, jindy zas mrazivě silným dramatem. S proslovem nejstaršího syna totiž vše začíná pomalu ale jistě houstnout, a postupem času bude ten chvilkový úsměv člověku tuhnout čím dál víc. Avšak nejpozději s výborným koncem nejspíš zase roztaje. Vinterberg mistrně tepe do všech těch příbuzenských sešlostí, které se navenek vyznačují oslavnými, vtipnými proslovy, nenucenou, rodinnou pohodou a americkými, srdečnými úsměvy, zatímco pod povrchem se často skrývá jen přetvářka, pokrytectví a kostlivci ve skříni. A v případě Rodinné oslavy se pan režisér navíc (i přes tu nadsázku a jisté hrocení) nijak zvlášť nevzdálil uvěřitelnosti, takže mu rád prominu ta místa, kde mu lehce docházel dech, a poděkuju slabším plným počtem. „Mami. Můj přítel Gbatokai…a to je moje maminka.“ - „Vítejte. Těší mě, že vás zase vidím.“ - „Ještě jste se nesetkali, to byl někdo jiný, mami.“ - „Ah…ráda vás poznávám.“ (09.09.2015)

Tak to bola psycho paráda. Dejová linka niečo vyše polhodinky nejak zvlášť neoslovila, ide o nezáživné sťahovanie postáv do hotela, predstavenie ich základných povahových obrysov a prípravu oslavy. Aj keď je atmosféra už od začiatku nasiaknutá istou predtuchou blížiacej sa búrky, nešlo o nič svetoborné. Už som pomaly začal v duchu nadávať, že čo to je za nudnú vtákovinu, myslel som si, že pozerám nejaké video zo stužkovej. Logicky sa dostavila rozladenosť, pretože zlá severská dráma, to je pre mňa zatiaľ niečo výnimočné a naozaj raritné, ale potom páni, potom prišla zmena a dočkal som sa svojej odmeny. Od príhovoru najstaršieho syna sa snímok preklopí do ťažkej, surovej drámy s postupnou kryštalizáciou psychologickej stránky charakterov hlavných postáv. Hotová dramaticko-psychologická balada. Päť hviezd nedávam iba kvôli prvej tretine, ktorá mi nesadla tak ako zvyšok filmu. To je však len môj subjektívny pocit, celkový dojem je aj tak vynikajúci. 89/100 (18.06.2014)

Rodinná oslava byla dlouhou dobu mím nejoblíbenějším filmem... má všechno, co má správný film mít a ještě mnohem víc. Především v celém filmu není ani vteřina nějakého špatného hereckého výkonu... jakoby nekvalitní, nažloutlý a místy roztřepaný obraz vás ještě víc vtáhne do děje... žádná postava není černobílá, ani Kristian není uplně "dobrý",dokonce ani jeho otec není uplně "špatný"...a potom geniální poslední scéna, kdy se otec "omluví" a už to vypadá, že se tím zkazí celý film a pak přijde syn a řekne: "Tati, mohl bys, prosím tě, odejít... chtěli bychom se v klidu nasnídat..." ...geniální. (13.04.2005)