Popoluška

Budem hodnotiť výhradne z pozície dospelého. O nevýraznom princovi tu už bolo popísané dosť, ale deus ex machina kúzelná kmotrička, ktorej nástup na scénu nie je nijako motivovaný, je možno ešte horšia. Myši istotne tvoria veľmi dôležitú súčasť filmu, či už z hľadiska jeho vtipnosti, inovovanosti oproti predlohe alebo dĺžke, ale ja osobne som ešte omnoho viac ocenil kráľa (alebo cisára?) a veľkovojvodu. Ich problémom sa dá rozumieť a sú nemenej vtipní ako nemotorný Gus-Gus. Najmä vďaka nim je táto detská rozprávka stále pozerateľná aj vo vyššom veku. Mám problém s príliš veľkým a odľudšteným palácom a s využívaním stráží ap. len ako statických kulís a s psychologicky naozaj hroznou macochou. Do inak odľahčeného filmu to všetko príliš nezapadá. (21.11.2010)

Nie som nejaký veľký fanúšik klasických disneyho animovaných muzikálov, zrejme preto, že jeho cartoon zvieratká mi nie vždy pripadajú tak úplne roztomilé. Podobne je to aj v prípade Popolušky, kde som sa po 15 minútach obával, že sa film nerozbehne a celý čas nám budú iba spievať. Našťastie sa to rozbehlo, a čuduj sa svete presne tak, ako príbeh poznáme, iba so zopár kozmetickými úpravami. Ich sledovanie a porovnávanie s Vorlíčkovou klasikou predstavovalo pre mňa ten najväčší pôžitok z filmu. Tri oriešky chýbajú, ale máme tu napríklad rovnakú scénu s otáčajúcimi sa hlavami stráží pri príchode Popolušky na hrad. Táto verzia sa venuje iba hlavným postavám, chýbajú väčšie scény, kde by boli aj iné postavy, napríklad na bále tu máme iba siluety a rozpráva len ústredný pár. Dnes by to bolo natočené úplne inak. Film je to veľmi milý a rýchlo utečie, takže spokojnosť. (24.12.2012)

Animovaná Popelka z roku 1950 od Disneyho nikdy nebyla můj oblíbený film. Jako klukovi v dětských letech mě byly nějaké princezny ukradené a to, že fakticky Popelka není princezna, mi bylo šumák. Stále řešila jen šaty, ples a pořád se tam zpívalo. :-) Jako odrostlejšímu divákovi se mi pak daleko lépe trefil do vkusu náš film Tři oříšky pro Popelku a to z mnoha důvodů, které sem není potřeba vypisovat. Nedávnou jsem se na animovanou Popelku z roku 1950 podíval znovu… s dcerkou. Jí se to samo líbilo a já se opět utvrdil, že to není nic pro mě. Nezachránily to ani vedlejší postavy a zvířata. Ukřičené myši mi k srdci nepřirostly a všemožná poletující ptáčci (v botech?) mě taky neobměkčili. Z mého dříve klučičího, teď dospělého a lehce cynického pohledu, by to bylo tak na dvě hvězdy, ale přivřu oči, vezmu v úvahu stáří filmu a úspěch u cílového publika (dcerka) a přihodím i tu třetí malou hvězdu. (22.09.2023)

Pro dospělého asi nuda, pro dítě ovšem křišťálově čistá a neškodná romantická pohádková zábava, což je v době Pokémonů, Power Rangers a nevím ještě jakých zhovadilostí velmi osvěžující. Pozorovat šestileté dítě, jak mu při myších eskapádách hrajou ruce i nohy a tak tak že se samo nerozběhne, to je nevšední zážitek. Škoda jen, že v českém dabingu je myším dost špatně rozumět. P.S.: Konečně vím, z čeho si tak často brali mustr při výrobě Shreka:-). (09.08.2006)

Najslávnejšiu verziu Popolušku nakrútil Walt Disney keď som mal štyri roky, ale vtedy som si ju akosi nestihol pozrieť. Až počas týchto Vianoc. Nemám najmenšiu chuť vyhľadávať jej nedostatky, ani sa sporiť o koncepciu spracovania známej rozprávky. Mne stačí po tých rokoch vychutnávať atmosféru, výtvarné riešenie a krásnu hudbu. Môj dojem zo Snehulienky síce Popoluška nedosiahla, ale aj tak ju považujem za rozprávku, z ktorej sa bude môcť tešiť ešte nejedna generácia detí. (26.12.2012)