Šingeki no kjodžin

Skončila sa éra či dekáda kvalitného anime zvaného Shingeki no Kyojin, štúdio MAPPA dokázalo nevídané a to zachovať mainstreamové dielo na úrovni masterpiecu (vrcholného diela) a občas jemne pod touto latkou, aby sa následne s veľkými fanfárami opäť a opäť vracalo na výslnie. Pamätám si ako som toto anime pozeral s priateľkou (keď som mal) a myslím si, že dokázalo k sebe naťahať masy, ktoré na ňom viac či menej vyrastali, keď tu bolo desať rokov. Táto finálna kapitola, etapa či ako to nazvať začína veľmi čudesne na úplne inom území a s veľa novými postavami, aby rozohrala finálnu hru, pri ktorej vlastne ani nebudete chvíľami vedieť čo sa vlastne deje, kto je s kým a kto je proti komu. Hráme sa tu s tak veľa vecami ako je napríklad to, kto je privilegovaný, segregácia obyvateľstva, útlak, vzbury, psychológia postáv, politika a podobne. Našťastie Attack on Titan nikdy nemalo problém s budovaním príbehu a s vysvetľovaním, aj keď veľa toho čo chceme vedieť sa vlastne dozvedáme v posledných dvoch dieloch, ktoré majú vyšší počet minút. Eren sa stáva z obyčajného poskoka, ktorý plnil rozkazy tým kto udáva všetko čo sa stane na celom svete, tento prerod na úplne inú postavu vyústil v to, že nie vždy sa dajú úplne presne chápať jeho činy, až napokon v posledných dvoch dieloch sú vysvetlené viac do podrobnosti. Tak isto tu skáčeme technologicky dopredu s výbavou a je zaujímavé sledovať rozdiely výbavy dvoch vlastne veľmi rozdielnych svetov, lebo jeden bol ovplyvnený rokmi bojovania proti titanom. Najdôležitejšia téma prichádza až v poslednom diele, tak aby koniec bol nejakým spôsobom dostatočne dobrý tu máme tému zmyslu života a to o čom je vlastne život a dotýkame sa toho či život má zmysel, alebo je o reprodukcii. Veľa iných diel sa týmto radšej nezaoberá, ale napríklad Trigun či Ergo Proxy môžeme spomenúť ako filozofické anime, ktoré sa dotýka podobných tém. Ja mám, ale pocit, že autor nezamýšľal takýto koniec, ale keď sa z tohto stal hit, musel jemne zmeniť svoj názor na to aký má byť koniec. Eren to teda jemne hrá na Leloucha z Code Geass, ale s oveľa hlbším psychologickým presahom, lebo sa divák musí zaoberať zvláštnymi narážkami na to SPOILER na vnímanie času a toho, že Eren vlastne vidí prítomnosť, budúcnosť a minulosť ako jeden celok KONIEC SPOILERU. Toto je potom vlastne neuveriteľné, že je tam naznačené aj to, že by vlastne koniec mohol byť úplne iný, ale tento koniec je vlastne najlepší zo všetkých možných koncov. O tom sa dá samozrejme polemizovať, ale za mňa je koniec zvládnutý výborne a o animácii a hudbe snáď nemusíme hovoriť, toto bude ešte dlho vrcholom svojho žánru v týchto sférach, ale že sme si museli na to veru počkať dlho. Mikasa nakoniec bude tou hlavnou postavou, ktorá bola pre príbeh naozaj dôležitá, častokrát v tieni Erena dostáva konečne svoj podiel v príbehu a naozaj veľmi dôležitý, kedy v tej neuveriteľnej láske, ktorá ju sužovala vlastne potrebovala Erena hlavne pochopiť a to sa nakoniec veru aj stalo. Najlepšie na tom je to, že divák po skončení a dopozeraní celého diela dochádza k domnienke toho, že vojny medzi ľuďmi, čo sa nevedia pochopiť sú nevyhnutelné za ich nejaké kultúrne či iné rozdiely, ale je tu naozaj občas aj maličký kúsok viery, že by sme si naozaj mohli všetci nakoniec nejak porozumieť, len by sme to mali skúsiť, lebo tento svet či už veľkých titánov, alebo náš ozajstný za to stojí. (05.11.2023) (menej) (viac)