Reklama

Reklama

Nostalgia

  • Česko Nostalgie (viac)

Ruský intelektuál Andrej prichádza do Talianska študovať život a dielo svojho krajana, hudobného skladateľa. K tlmočníčke Eugenii a celému Taliansku má ambivalentný vzťah, naopak, priťahuje ho pomätený Domenico, ktorý väznil rodinu vo svojom dome, aby ju uchránil pred zlom sveta. Film je meditáciou o vykorenenosti, pute k domovu a osamelosti uprostred cudzej kultúry. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (125)

rbr 

všetky recenzie používateľa

Nostalgie známená tesk. Touha. To je tak ňák všechno, co je řečeno nebo líp o čem je mluveno v tomhle filmu a taky to, co je třeba k tomuhle filmu říct. ()

Tucne.prasa 

všetky recenzie používateľa

Úplne chápem diskutérov, čo dali 5 hviezdičiek aj tých, čo hodnotili “Odpad!” Sám som bol na začiatku filmu rozčarovaný. Márna snaha o pochopenie a nuda veľmi krátko po začiatku takmer viedli k vypnutiu televízora. S chuťou som si počas filmu prečítal všetky zlé hodnotenia a stotožnil sa s nimi. Na čo sa tu hrajú tí ART-isti s najvyššími hodnoteniami? Pár minút nepozornosti spôsobilo, že som sa v deji stratil úplne. A to bolo ono. Začal som si všímať vizuálnu stránku. Každý záber je tu krásnou fotografiou, ktorú by som si bez ostychu zavesil na stenu. Večne upršané a zahmlené scény spolu s hudbou dokonale dotvárajú “Nostalgiu”. Ak pri pozeraní filmu vypnete logickú časť mozgu, užijete si to. ()

pallok 

všetky recenzie používateľa

Veľmi nudné a zbytočné predvádzanie vlastného génia v minimálnom priestore a maximálne nevyužitom časovom fonde. Scéna prechodu prázdneho bazéna s horiacou sviečkou zaklincovala trápenie s celým nekomfortným dielom. Jedine fór s utlmením farebnosti vizuálu môžem pochváliť, a som rád, že som film dopozeral do konca. Skúsim dať Andrejovi ešte jednu šancu, ale nie hneď, na toto sa musí zabudnúť. ()

Chung 

všetky recenzie používateľa

Obávám se, že Nostalgii – snad ještě více než jiné Tarkovského filmy – není ani tak třeba chápat, jako je třeba ji cítit. Hodnocení tak asi nutně musí záviset na povaze (a momentálním duševním rozpoložení) diváka. S mou povahou se ale zdá se autor protnul naprosto, protože i když bych jen obtížně dokázal formulovat děj filmu, odnáším si z něj mimořádný zážitek, jen znásobený krásou obrazů, které jsem viděl. Za všechno asi mluví fakt, že i když má Nostalgie dvě hodiny a skoro nic se v ní neděje, dokonale mě při pohledu na hodinky překvapilo, že se už blíží závěr (ach, ten závěr…) ()

Reklama

Reklama