Miznúce vlny

Velmi zajímavý nápad, který je dle mého ale nedotažen do konce. Zaměřil se hodně na tu niternou rovinu, ale mohl být ve skutečnosti ještě mnohem temnější, než jaký nakonec vyšel. Takhle je to zajímavý psychologický náhled, ale hodně omezený a bez snahy skutečně najít temnou stránku. Ale několik dobrých scén se zde najde. (14.06.2017)

Miznúce vlny vyvolávajú reklamou pocit, že buď to bude "strašne cool", alebo myšlienkovo hlboké sci-fi. Cool to príliš nie je a možno je to dobre. Musím tak však ignorovať masívny grupáč, ktorý však nie je tak úplne prvoplánový a má zaujímavý výsledok. Myšlienkovo režisérka nedokáže využiť všetok potenciál, ktorý v sebe daná látka má. Je tu zopár symbolov, celý čas nám je podprahovo dávané najavo, čo je hlavná myšlienka filmu, avšak bez poriadneho deja to nedokáže diváka vtiahnuť do svojho imaginatívneho sveta. Ja Miznúce vlny chápem ako film, reflektujúci súčasný sociálny stav sveta, kde sa mladí ľudia uzatvárajú radšej do toho virtuálneho, pohodlnejšieho, ktorý nám poskytuje možnosť sa viac odpútať od konvencií, avšak emocionálne nás otupuje. To všetko vo výrazne melodramatickom balení. Za odvahu a za podporu akejsi súčasnej menšej vlny (dúfam, že nemiznúcej) podobných intímnych sci-fi typu Otvor oči, Lono, Futurologický kongres, ale aj Inception, pridávam jednu hviezdu. (02.08.2014)

Muž sa má dostať do mysle ženy v kóme a navrátiť jej vedomie. Namiesto toho sa postupne zapletá do jej sexuálnych túžob a fantázií. Slovami distribučných textov – metafora na prepájanie mysli a technológií, túžbe po spojení sa. Litovská snímka Aurora na prvý pohľad ponúka veľmi zaujímavý obsah, spájajúci sci-fi a romancu podobným spôsobom ako Eternal sunshine of spotless mind - románik odohrávajúci sa v mysliach protagonistov (Aurora sa snaží tváriť vážnejšie a pochmúrnejšie, jej priority sa pohybujú o kúsok inde, preto obe snímky nebudem v nasledujúcom texte zbytočne zrovnávať ), ktorý môže na prvý pohľad (dojem) vyzerať ako veľmi príťažlivé uchopenie témy rozpadu vzťahov..................... Aké je teda pochmúrne preniknutie do vášní ženy, túžby po spojení sa v stave kómy a následných rozpadov? – povrchné. Aurora sa celé dve dve hodiny sledovania dvojice (výborne hrajúcich) hlavných aktérov kĺže na syntetickom povrchu sna pretekajúceho pátosom a scénami ako odpozeranými od Triera alebo (skľudneného) G. Noého, dofarbuje sa nevýraznou hudobnou zložkou, film sa vyžíva v gradácii preexponovaných romanticko- snových scén plastového charakteru, ktoré ostro narážajú na pasáže z laboratória a bdelého sveta, postrádajúce akúkoľvek atmosféru alebo zaujímavosť obsahu či formy. Obe zložky navzájom reagujú disonantne, zbytočne pritláčajú na hranici kontrastu medzi citom a rozumom...................... Snímka ako celok dopláca na svoju nedotiahnutosť, a ak dotiahnutou byť začne - pohne sa do zaujímavých scén, tak divák zistí, že „toto už niekde videl“- korešponduje s už vyššie spomenutým (napr.) Trierom....................... Na tému sexu vo filme vyobrazenom a pomerne bohato obsiahnutom – režisérka sa snaží scény opäť zaujímavo zabaliť a podať sugestívnym štýlom, úspešne využíva interiéry a kameru, menej vydarené sú ostatné faktory, scény znova dopadajú umelo, často krát vyslovene samoúčelne (čo platí hlavne v spojitosti s explicitnými bizarnosťami), tak ako celý konflikt medzi rozumom a citom vo filme bohato obsiahnutý. Naozaj štýlové korčuľovanie sa po hladine.................... Aurora si veľa zakladá na vizuálnej stránke, čo najpôsobivejšom vyobrazení fikcie, jej snaha uspieva v psychedelických obrazcoch a architektonických kreáciách, inak sa pohybuje niekde na prvej polke cesty k úspešnému dosiahnutiu svojho hlbokého cieľa. Pôsobivosť fikcie vedie až do prehnaných úrovní stvárnenia, najnegatívnejšie sa prejavuje v zbytočnom miešaní sexuality a násilia. ...................... Snímke ide perfektne držanie diváka v neistote, v ambivalentných dojmoch počas sledovania. Vznikol guláš chladnej sci-fi mechaniky a farebne rozpitej erotomechanickej romancie, tváriacej sa vyspelejšie, než v skutočnosti je. Aurora znie v podobe finálneho produktu, napriek na prvý pohľad zaujímavému námetu, nepotrebne, prvoplánovo. (16.07.2013)

Nejimpresivnější běh s nahými zadky v dějinách filmu, chlapci. Problém Aurory je ten, že svoji nepřístupnosti a formálním pojetím (často velké celky; objekty v centru záběru, narozdíl od lidí) vytváří iluzi komplexního a obecně aplikovatelného filmu, leč v zásadě jde jen o intimní výpověď autorky, odvážnou zejména v tom jak se snaží vizuálně vystavět mužské podvědomí. Čím více v tom kdo bude hledat, tím hůře mu bude. (09.08.2013)

Velmi zvláštní a jen těžko hodnotitelný film. Kristina Buozyte má nepochybně vizi, což je moc fajn, jenže její realizace není každému příjemná. Vizuálně jde o poměrně zajímavý snímek, který na to, odkud pochází, splňuje opravdu vysoké požadavky. Poměrně solidní je i ona sci-fi rovina s cestováním myslí, která sice není nijak nová, pořád ale atraktivní. Osobně mám problém s oním romantickým vztahem, který je naprosto legitimní, jenomže přebíhání ze snové reality do té skutečné mi dělalo velké problémy a místy jsem nevěděl, proč se Lukas chová, jak se chová. I ony sexuální scény mi mnohdy přišly samoúčelné a klidně se některé momenty mohly obejít bez nich. Proti hercům vůbec nic nemám a myslím, že všichni byli velmi dobří. Jelikož nikoho neznám, tak to působilo více autenticky. Film by ale rozhodně potřeboval výrazně zkrátit, protože dvě hodiny jsou prostě moc a někdy se divák neubrání nudě. Je tu několik poměrně originálních nápadů (těla splývající do sebe, výtvarné řešení některých scén), jenže taky plno vaty, která vše jen zpomaluje. Výsledek mě nijak výrazně nezaujal, ani neurážel, proto zůstávám u průměru a tří hvězd. 50% (28.03.2013)