Blízko od seba

Smutný film o malých i veľkých rodinných ťažkostiach, držiaci pohromade naozaj ako rodina. To preto, že je autentický až na dreň. Je tu niekoľko rovnocenných postáv, z ktorých každá je napísaná aj stvárnená absolútne presvedčivo a viaceré z nich pripomínajú typy ľudí, aké poznáme z reality. Zaujala aj Julianne Nicholson, ktorú som videl vo väčších rolách zatiaľ len v seriáloch, alebo Margo Martindale, smejúca sa na každom vtipe svojej sestry - Meryl Streep, až sa jej z toho natriasal hrudník obrastený tukom. Julia Roberts mi tiež bola výnimočne sympatická. Jediný, kto sa moc neprejavil, bol Ewan McGregor, ale to skôr pre menší priestor na plátne. Poďme však späť k príbehu. Rodina sa stretáva pri jednej nepríjemnej situácií, ktorá sa má neskôr ukázať ešte horšou. Pri tejto príležitosti vyjdú na povrch staré, novšie, dlhodobé, aj chvíľkové strasti, čo má za následok množstvo hádok, bitiek, výčitiek, rozbitých tanierov, zabuchnutých dverí a náhlych odchodov. Preto pokladám preložený názov filmu za celkom trefný. Je to už raz ťažké, keď máte kostlivcov v skrini s pokazeným zámkom. Jediné, čo mi tu trochu vadilo, bola občas možno až príliš veľká koncentrácia negatívnych javov na jednom mieste. Niekomu už potom stupňujúca sa tendencia všetkých možných nepríjemností môže pripadať vykonštruovaná. Ale nie je to predsa tak aj v živote? Problémy prichádzajú vo veľkých svorkách, ktoré majú chuť na mäso, nevyberajú si čas či miesto, a nepoznajú zľutovanie. 90% (02.03.2014)

To už tak býva, že rodina sa v súčasnosti stretáva už len na pohreboch. A často sa aj stáva, že práve chvíle, ktoré by ich mali opäť stmeliť, sa využijú na vyťahovanie starých záležitostí, krívd a nedopovedaných slov. Alebo sa dokonca odhalia tajomstvá, ktoré radšej nikdy nemali vyjsť na povrch...Snáď by som len ubrala z vyhrotených scén, ktorých bolo až príliš, čo bolo na škodu filmu. Tým pádom pre diváka neostal čas na oddych a spracovanie emócii z jednej hádky, keďže okamžite nasledovala ďalšia. Ale inak mám tento štýl rada, realistické situácie, s ktorými sa človek ľahko stotožní. Meryl Streep dokonalá, Julia nezaostávala. (25.04.2014)

Film ako remeň, s poriadnou dávkou reality, ktorú vynikajúco doplnilo aj celé potmavšie prevedenie snímok, čo výborne doladilo celú atmosféru. Napriek tomu, že ide o dramatickú udalosť podobne ako komentovali iný užívatelia aj vo mne utrusené výroky vzbudili úsmev. Niektoré ženy sú ozaj tvrdé a nezlomné a čím sú staršie tým ich ego rastie. Najlepšou vetou bolo pre mňa " vďaka bohu, že nepoznáme budúcnosť, zošaleli by sme ". Za skvele frázovanie a dobrý herecký výkon dávam 70%. (17.11.2015)

Vcelku depresivní psychologické drama,naštěstí jsem vůči depresi imunní,takže jsem nemusel nic rozdýchávat,na druhou stranu je pravda,že vůči Julii Roberts imunní nejsem,ta mě svým bolestínským výrazem dokáže otrávit kdykoliv a povedlo se jí to i teď.Příběh je už klasický,rodina se schází na pohřbu a odehrají se záležitosti,které málokoho potěší,to už většina z nás zná z vlastních rodinných sešlostí,takže tím,co mě potěšilo,byly jen herecké výkony Meryl Streep a Chrise Coopera,jinak mám radši film Světlušky v zahradě. (30.12.2016)

Proč já se pořád týrám. Jak já nenávidím tyhle charakterní herce, jak si hrají svoje charaktery. Jedná se o jeden z těch filmů, kde si stačí přečíst děj na Wikipedii a jinak se vůbec není třeba na samotné dílo dívat, protože z filmařského hlediska nedochází k žádné přidané hodnotě v žádném ohledu. Adaptace divadelní hry do filmového prostředí taky stojí za starou belu. Střídání pomalých, citlivých pasáží s těmi dynamickými a extrémně řvacími selhává v kýženém efektu, protože filmaři to všechno snímají stejným způsobem, nedlí na detailech charakteristických pro které dané postavy, nevyniká výjimečnost žádných situací ani vztahů. Já jsem se na film dívala, protože tajná láska jediných dvou nevinných charakterů na půdorysu rodinné dysfunčknosti zní eňo ňůňo a těšila jsem se na melancholii z toho pramenící, ale ve výsledku se jednalo asi o dvě scény s minimem prostoru oproti nekonečnému řvaní všech ostatních na sebe při každé příležitosti. Jakákoliv potenciální chemie postav tak zanikla v "oscarových výkonech", přesto mám nulový dojem, že by se jednalo o živoucí postavy. A ještě člověk musí celou dobu poslouchat ten příšerný přízvuk. (25.01.2014)