Varúj...!

V začiatkoch to slovenská kinematografie vôbec nemala ľahké. A o skutočne prvom slovenskom filme sa rozpráva až v roku 1946. Je ním práve film Váruj. Keďže Slovensko nemalo žiadnych režisérov, alebo scenáristov, museli im pomôcť susedia z Čiech. Lenže situácia medzi Čechmi a Slovákmi si prešla tiež nepriateľskou fázou a film Váruj predstavoval akési spojenie českého majstra režiséra Friča a slovenského junáka, neskôr autorského tvorcu Paľa Bielika. Na filme Váruj cítiť zub času. Hlavne v dialógoch, ktoré dnes pôsobia úsmevne. Emocionálna rovina škrípe tiež. Paľovi Bielikovi to celkom vychádza, pretože mal predsa len už nejaké skúsenosti pri filme, v divadle a aj s Fričom. U ostatných je to otázne. Ale aj keď sa po hereckej stránke až na pár svetlých momentov film nemá veľmi čím chváliť, jeho vizuálna podoba - hory a údolia stredného slovenska - na ktoré zobrazenie dohliadal Plicka - povestný svojou filmovou alegóriou Zem spieva- je na veľmi vysokej úrovni. Z toho čerpajú aj dve najsilnejšie scény filmu - útok medveďa a návrat Ondreja do rodnej dedinky. Filmu sa nedá uprieť novátorstvo ani historický status. A aj keď nie je veľa vecí - okrem skĺznutia Paľa Bielika s kopca - ktoré by dnešného diváka dokázali zaujať, Varuj stále zostáva ako prvý Slovenský film, ktorý nielenže spravil prienik do života slovenského ľudu, ale inšpiroval desiatky diel, ktoré mali prísť po ňom. (06.11.2011)

Ja naozaj netuším, či mal Jurovský posunutú hranicu sluchu, alebo si počas natáčania myslel, že diriguje operu, ale nenormálne mi skazil inak príjemný zážitok. Skutočne si to neviem inak vysvetliť, i na epickú stavbu je to nesmierne prepálené, viac než dobové afekty a hrdinské preslovy. Varúj! ako samostatný celok miesi poetiku s lyrizmom, istú naturálnu liaheň stredoslovenských zvykov, ktorým cestu krížili neblahé spoločenské časy. Kľudne by som si vedel predstaviť film aj v nemej verzii, tých zopár dialógov som mal problém (navzdory odviazanému spomenutému hudobnému doprovodu) poriadne počuť, ale povedzme, že som si vychutnával film z tej priamej spolupatričnosti a precitnutím starých vekov. Ďalší plus jednoznačne za také to prvotné a nepoškvrnené, to sa taktiež cení. (06.11.2016)

Velmi vlastenecký a bez diskuze životní film Paľa Bielika, který se na něm podílel, kde se jen dalo. Nebylo by s podivem, kdyby film posloužil tvůrcům jako Zachar, Ťapák, či Ciel k jejich budoucí tvorbě. Šel za štěstím a potkal smrt, vymanil se z jejich okovů, aby zjistil, že není pro co žít. I takový může být osud člověka, nicméně vždy je pro co žít, což je základní vyústění filmu, jenž po technické stránce trochu pokulhává a ve kterém je až příliš cítit nadšení z časů, přinášející naději...alespoň na chvíli. (07.11.2016)

Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%. (18.11.2013)

Prvý slovenský príspevok do povojnovej kinematografie rozhodne za českou tvorbou éry 1945-48 nezaostáva. Na základe motívov z literárnej predlohy Ivana Stodolu (na sfilmovanie po mnohých stránkach nie najvhodnejšej) tu za pomoci českých tvorcov Martina Friča a Karla Steklého vznikol scenár s veľmi silným podaním príbehu. Napriek pomalému rozjazdu deja v prvej polovici vyznieva film minimálne po umeleckej stránke dokonale, máme tu krásne scény s poetickým zachytením krás slovenskej prírody a výrazné ukážky tunajšieho ľudového folklóru. V kontraste k slovenskému kraju Tatier a krojov tu zajímavo stoja scény z prostredia amerických ulíc a kancelárie, cítiť z nich nielen veľký pokrok "ďalekého západu", ale zároveň aj veľkú cudzinu pre našincov, ktorí nakoniec vždy nachádzajú pravý domov iba tam, kde sa narodili. Postupne so zvyšovaním napätia pribúdajú prvky psychologického žánru aj temného hororu. Na scénu nočného zápasu horala s medveďom so sekerou a nožom asi žiaden divák nezabudne, rovnako ako na dosť klaustrofobicky zachytenú pasáž, v ktorej sa hlavný hrdina pomaly a dlho plazí v zasypanej bani blatom a kameňmi cez drobné otvory, až nájde tajný východ. Zamrazilo aj pri dokumentárne ladenom spracovaní boja na frontov 1.svetovej vony, najsilnejší moment prichádza ale až v samotnom závere. Ten sa od predlohy výrazne líši, čo rozhodne filmu prospelo. Šťastne a netuctovo sa uzaviera silný psychologický aj vzťahový príbeh s myšlienkou, vo filme režijne i herecky perfektne zvládnutom. Oplatí sa vidieť! 95% (deníček - Krátká éra československého filmu 1945-1948) (01.01.2018)