Tri farby: Modrá

Na to, aby ste si užili film Tri farby: modrá, musíte ho precítiť. Netreba ho chápať, netreba ho rozoberať, treba ho prežiť. Dopomáha nám k tomu neuveriteľne sugestívna a hlboká hudba a výkon Juliette Binoche. Hudba ako keby nám dovolovala a dopomáhala sa dostať do hlbín utrápenej ľudskej duše, hlbokej a tichej ako "modrý" bazén. Film je nepredvídateľný rovnako, ako rozhodnutia človeka, ktorý nevie, ako a či vôbec ďalej a ktorému dopomôžu k zásadným životným rozhodnutiam nepredvídateľné náhody. Odkaz našej minulosti nás môže naviesť na nový životný smer, preto by sme sa jej nemali úplne zriekať. (19.11.2012)

Kieślowski je jednoduše natolik osobitý autor, který má svou vlastní vizi a svou vlastní poetiku, že pokud se vám líbil jeden jeho film, budou se vám líbit i další. Ne proto, že jsou zábavné (humorné), ale proto, že mají co vyprávět. Děj vždycky něco řekne, a to jak příběhem, tak i postavami, kdy Juliette Binoche je neskutečná. (05.03.2016)

Talent už nebohého Kieslowského ako režiséra i Juliette Binoche ako hlavnej predstaviteľky tejto trilógie je nesporný. S niektorými zábermi sa kameraman krásne vyhral, najviac na mňa zapôsobilo doktorovo oznámenie o úmrtí manžela a dcéry, ktorého sledujeme len v odraze oka Juliette. Kieslowski modrú farbu netlačil do záberov nasilu, ale s citom a tá sa napokon vo filme objavuje často, ale všimnete si ju len keď ju podvedome hľadáte. Modrý filter, korále, lízatko, voda v bazéne...Film na mňa urobil dojem a navnadil na ďalšie "farby". Nečakal som, že niekedy vypustím z huby volebný slogan Dzurindovej SDKÚ, ale "Modrá je dobrá"...80%. (10.12.2012)

Zatiaľ som videl z trilógie červenú časť a modrú považujem za rovnako dobrú i keď výrazne inú. V modrej je dominantná psychológia, výtvarné cítenie, hudba a rýdza filmárčina. Aj keď príbeh samotný nie je príliš nosný a nebol mi ničím blízky, vychutnával som si však jeho pomalé plynutie ozvláštnené krásnymi zábermi kamery, príťažlivým hudobným motívom a samozrejme dobre obsadenou Juliette Binoche. Už sa teším na poslednú, bielu farbu namiešanú Krzystofom Kieslowskim. (01.09.2014)

Zajímalo by mě, co se honilo Kieslowskému hlavou při psaní scénáře. Tenhle film totiž není o moudrech, ani o pokání, ba ani o lidském vzestupu a pádu, prostě a jednoduše ukazuje, jak moc je lidskej osud vrtošivej. Juliette Binoche hraje rozpolcenou ženu, která přišla téměř o všechno. Jenže ona se rozhodla, že chce přijít i o to slovo "téměř". Maže, zpřetrhává svazky, ničí, a já, ač jsem fanda filmových orgií ve stylu: svět se ke mě chová svinsky, ale přesto ho mám rád, mě nechala Modrá v klidu. Snad příště, snad u červený! Mimochodem, scéna, kdy Julie poslouchá noční výtržníky u sebe doma, je nezapomenutelná, geniálně zformulovaná. (20.12.2009)