Zemianska česť

Slovenská veselohra na motívy poviedky Jána Kalinčiaka- Reštavrácia. Celá plejáda dnes už zosnulých Pánov hercov. Toto už neodmysliteľne patrí do zlatého fondu slovenskej kinematografie. No aj keď už má táto komédia pár rôčkov dokáže povedať niečo aj súčasnej generácii (minimálne maturantom). Vivat Potocký... (04.04.2010)

.....vcelku vydarená veselohra - komédiou by som to nenazval,ale dalo sa....z toho mála čo vzniklo na Slovensku rozhodne to lepšie...mal som pocit,že i herci si to užili.....a ten Ondrej Jariabek....až sa nechce veriť,že bol cez vojnu taká sviňa........https://plus7dni.pluska.sk/relax/temna-tvar-legendy-znamy-slovensky-herec-paktoval-nacistami (18.10.2021)

Slovko rekomendujúc, ktoré použije jeden z pánov hercov sa určite používalo v 19. storočí v bežných debatách v krčme :) Film je krásne farebný, i skvele herecky obsadený, niektorí herci (Machata, Kroner) vyparádení k nespoznaniu. A aj dobre hrajú. Ale ani to nestačí na priemerné hodnotenie diela. Príbeh je žalostne prázdny a je aj hlúpučký. Volebná fraška, pri ktorej je volebnému predsedovi jedno či je zemanov 200 či 50, a aby uspokojil obe strany, spriemeruje to na 130, je dôkaz, že sa jedná o ďalšiu národnú blbinu. Pri treste na dereši som nevedel či skôr plakať či sa smiať nad trápnym teátrom. Kalinčiak by veru nebol spokojný. (06.04.2020)

Zemianska česť je ten typ filmu, ktorý môžeme v každom období vnímať inak v spojitosti s našou súčasnosťou. Ja som si totiž udalosti v nej zobrazené asocioval so súčasnou ponovembrovou silne polarizovanou politickou scénou a bol to asi aj najvýznamnejší dôvod, prečo sa mi film až tak nepáčil. Totiž sledovať prevolebné statky zmatky v reáli je pre mňa čistým utrpením a tak ich sledovať vo filme, i keď je z minulosti a verne podaný, nemôže byť z princípu pre mňa zábavné. Voľby boli, sú a vždy budú iba fraškou pre verejnosť, zorganizovanou ziskuchtivými indivíduami. Je to určite právom klasika, ktorá ale nemusí každému vďaka neustálemu chlastaniu a prežieraniu sa jej aktérov sadnúť. (03.11.2013)

Na tomto filme je vidno zhubný vplyv povinného čítania v škole. Všetkému s nálepkou povinné sa bolo treba vyhnúť, zvoliť skratku, predstierať. Tú skratku mohol predstavovať Bahnov film so známymi hercami, ktorý bolo možné absolvovať za kratšiu dobu, než prečítať Kalinčiakovu Reštavráciu. Ale bolo to z blata do kaluže. Kniha i film trpia nedostatkom deja a nápadov a tak je vlastne jedno, či človek číta knihu alebo pozerá film. Stále iba sleduje, ako sa horda schudobnených zemanov prežiera a ožiera raz za peniaze jedného, inokedy za peniaze druhého kandidáta na post vicišpána. To je dosť málo, klasika neklasika. (20.06.2011)