Reklama

Reklama

Televízne filmové spracovanie rovnomenného románu Mila Urbana, ktoré v roku 1966 nakrútil režisér Martin Ťapák. Milo Urban /1904 - 1982/ - jeden z najvýznamnejších slovenských medzivojnových prozaikov. Detstvo prežil s rodičmi v horárni, takmer odtrhnutý od civilizácie. Nedokončil strednú školu ani Štátnu vyššiu lesnícku školu. Pracoval ako redaktor časopisu Slovenský národ a denníka Slovák. Počas II. svetovej vojny bol redaktorom profašistického denníka Gardista. Pred oslobodením emigroval do Rakúska, kde ho odsúdili vďaka intervencii Iľju Erenburga iba na verejné pokarhanie. Vo svojej tvorbe Milo Urban obohatil tradičnú tematiku slovenskej dediny o hlboký psychologický rozmer. V popredí jeho próz nie je dej, ale vnútorné konflikty postáv, ich psychológia determinovaná divokou prírodou a spoločensko-vzťahovými normami vidieka. Autor je známy svojimi dielami Výkriky bez ozveny, Hmly na úsvite, V osídlach, Kto seje vietor, Zelená krv. Dej románu Živý bič sa odohráva v chudobnej horniackej dedine Ráztoky koncom I. svetovej vojny. Eva Hlavajová, ktorej muž je na fronte podľahne zvodcovi notárovi Okolickému a pod tlakom dediny spácha samovraždu. Adam Hlavaj po návrate domov zvádza vnútorný boj a rozhodne sa nepomstiť sa zvodcovi. Ako prvý nachádza "stratené ruky" a stáva sa ústrednou postavou prebúdzania vidieckej pospolitosti k aktívnym činom. Televízna adaptácia románu sa mohla obmedziť iba na niektoré motívy rozsiahleho románu, napriek tomu vznikol pozoruhodný dvojdielny film - filmová balada, ktorá rozpráva o následkoch prvej svetovej vojny na život hornooravskej dediny, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku uhorskej moci. Režisér Martin Ťapák už vo svojom ranom diele potvrdil svoje smerovanie k symbolicko-lyrickému a baladickému rozprávaniu príbehov. Do hlavných úloh obsadil výkvet slovenského herectva: Vieru Strniskovú, Emíliu Vášaryovú, Štefana Kvietika, Mikuláša Hubu a iných. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (44)

SeanLSD 

všetky recenzie používateľa

Typická slovenská klasika, ktorá sa za každých okolností venuje životu na slovenskom (pardon, hornouhorskom) vidieku, pretože len tam je to "pravé slovenské", spisovateľovi známe a filmárovi ľahko prístupné. Modernizmus románu sa do filmu až tak nepreniesol, je to film pekný a zvlášť emocionálny, ale až príliš tradičný. Priviedol ma k úvahe o odlišnom starnutí filmu a literatúry. Dnes, pri všetkých tých veľkolepých vojnových filmoch, je ŽIVÝ BIČ dobrý predovšetkým k uvedomeniu si, čo za vojny obnášal život v zázemí, že to tiež nebolo med lízať... ()

Trevor 

všetky recenzie používateľa

Dielo ktoré dokonale vykresľuje slovenskú tvorbu v Československu a je spracovaním jedného z najlepších protivojnových románov napísaných našimi autormi (čo sa týka prvej svetovej vojny rozhodne tým najvýznamnejším) je zároveň naozaj typickým slovenským dielom dlhého obdobia našej kinematografie. Stvárnenie života na vidieku a SNP dostávalo mnoho priestoru a príkladom toho je aj Marek Ťapák v ktorého tvorbe dominujú tieto príbehy. Aj vďaka tomu že samotná predloha je dobrou knihou možno film zaradiť medzi tie najlepšie Československé. ()

Reklama

dyfur 

všetky recenzie používateľa

....tak 21 rokov po vojne vznikol na Slovensku protivojnový film na motívy kolaboranta Milo Urbana (šefredaktor novín Gardista v rokoch 1940-45,ktorý propagoval myšlienky nemeckého fašizmu počas druhej svetovej vojny na Slovensku).Tomu sa teda povie PARADOX.Zaujímalo by mňa aké protivojnové dielo by napísal z obdobia druhej svetovej vojny.........Filmu sa až na pár prehnane patetických scén nedá nič vyčitať aj keď kniha je lepšia -pôsobí silnejšie a sú tam viaceré témy rozvinuté a nie také "ufiknuté" ako vo filme.PS: pre prof.Fraňovú - s odstupom času si myslím,že môj referát o tomto diele mal naviac ako na dvojku :) ()

Marek1991 

všetky recenzie používateľa

Spoločnosť nám predhadzuje mnohé diela, ktoré máme akoby pokladať za výnimočné, za tie najlepšie v našej kinematografii, napríklad to prehnali s tým Obchodom na korze, ktorý mi až tak výnimočný neprišiel, aj keď bol dobrý, no Živý bič je podľa mňa jednou z najväčších klasík a balád, či všeobecne príbehov o slovenskom ľude, ktorému sa veru ľahko nevodilo. Na strednej škole to podobne ako Rysavá jalovica bolo jedno z diel povinnej literatúry určenej najmä k maturite a musím uznať, že som tomu vtedy až tak veľkú pozornosť nevenoval, aj keď mi to zostalo v pamäti ako niečo silné a nezbavil som sa toho, až časom mi to dochádzalo, aké veľké dielo toto je, aký som bol hlúpy a preto mi je smutno, keď vidím mnohých ignorantov, ako toto dielo zhadzujú. Vžiť sa do života ľudí počas 1. svetovej vojny je ťažké, no presne takto to bolo, vrchnosť zdierala obyčajný ľud, cirkevní hodnostári posielali ľudí na smrť za cisára, odmietali krstiť deti splodené inak, než manželským spôsobom, niektorí kňazi to pochopili, no nemali to ľahké. Taktiež ľud bol apatický a neschopný sa vzoprieť, čo i len pár nadriadeným, no až keď sa vojna z pohľadu Rakúsko-Uhorska prehrala a ľudu povstala možnosť sa s vykorisťovateľmi porátať, až keď prišli domov ich muži, až vtedy zahodili zábrany, no aj zľutovanie. No tá dedinská závisť, sprostota, čo sa týkala ohovárania, vysmievania sa, tá zostala dodnes. To ukazuje najmä samovražda Evy, ktorá sa bála muža a nevedela žiť medzi takým ľudom, ktorí ju odvrhol za nemanželského syna, to dokazuje aj hnev, síce oprávnený, no dotiahnutý do zlého konca na notára, dokazuje to aj odvrhnutie zmrzačeného muža. Vojna, choroby, ľudské zlerobenie a intrigy navzájom a vykorisťovanie cudzou maďarskou vrchnosťou trápili náš ľud a v istom zmysle ho trápia dodnes. Toto dielo sa mi páči viac ako podobné Červené víno, tu chlap radšej zbehol, aby zabíjal iných, či hlavne bratské slovenské národy, tu chlap burcoval apatický ľud, ktorý má dodnes apatiu v sebe a preto má výstižnú hymnu, ktorá mi snáď u žiadneho tak výstižnou nepríde. Stále nás potrebuje niekto zobúdzať, no vždy na to príde, až keď sa tak udeje aj naokolo, keď to dejiny zariadia a preto sme stále skôr otrokmi. Možno Slovenské národné povstanie sa dá považovať za výnimku, no keďže mám odpor k zabíjaniu, mám tu aj trocha dilemu. Niektorí u nás nie sú ovce, tu ňou nebol Adam, no takých máme v národe vždy málo a nikto ich nepočúva najmä zo strachu a tak aj dnes slúžime napríklad americkým záujmom a niektorí ich zločiny naschvál zamlčujú a nútia nevzdelaných a nevedomých podporovať zlo. Živý bič je poetické dielo, no napríklad, čo sa týkalo záverečnej smrti, vzhľadom na to, že ľudia na Orave asi nevedeli dobre až vôbec plávať, aj uveriteľným. Toto nie je žiaden trapas, žiadne preafektované dielo, kde by zlo bolo prehnane zvýraznené ako napríklad v Červenom víne, na tom má zásluhu aj skvelý Mikuláš Huba, no proste to dobro reprezentované Štefanom Kvietikom je niečo, čo sa mi ozaj páči. Klenot našej kinematografie, až sa mi nechce veriť, na čo sa to dal autor predlohy románu, ale na druhej strane u mňa opäť stúpol režisér Martin Ťapák. Dielo rovnako silné ako napríklad Je třeba zabít Sekala, najmä tým, že dobro tam vôbec nezvíťazilo a spravodlivosť sa hľadá, či skôr zmysel a existencia dobra na svete sa hľadá. Je to mierne iné a mne istým zmyslom, čo sa týka dobrých a zlých slovenských vlastností bližšie, no chcel by som ho v prvom rade odporučiť druhým. () (menej) (viac)

gogo76 

všetky recenzie používateľa

"Chceš vedieť kto ti skántril ženu?..." Živý bič právom patrí medzi najlepšie slovenské filmy, z dedinského prostredia určite a môžem ho pozerať opakovane. Hraje v ňom výkvet slovenského herectva, scenár i réžia je na vysokej úrovni a čiernobiela farba filmu výborne sedí. Pri vrcholných dielach slovenskej kinematografie veľmi často spolupracoval skladateľ Z. Liška. Tu pravdepodobne pre pracovnú vyťaženosť nestíhal, ale jeho zástupca sa za výsledok rozhodne hanbiť nemusí. Na dedinskej atmosféra má hudba veľký podiel. Obraz dediny bez chlapov, plný žien, detí a starcov výborne dopĺňajú neherci v krátkych záberoch, v ktorých dokážete čítať vyčerponosť a bezradnosť. Do filmu výborne zapadol i J. Majerčík v roli veterána z 1. svetovej vojny, ktorý sa vrátil bez ruky a nemý. A Viera Strnisková? To bola božská herečka..."Syna mi vráť!..." Filmová verzia - 80%. Dvojdielna tv verzia - 100%. ()

Galéria (10)

Zaujímavosti (6)

  • O tomto filme sa režisér Martin Ťapák vyjadril, že v rámci jeho tvorby je preňho najobľúbenejší. (Marina111)
  • Námet filmu nemohol byť dlho sfilmovaný, nakoľko autor románu bol v časoch Tisovho režimu šéfredaktorom denníka Gardista. (Raccoon.city)
  • Filmovalo se i v obcích Habovka a Čimhová. (M.B)

Reklama

Reklama