Réžia:
Martin ŤapákKamera:
Tibor BiathHudba:
Ján ZimmerHrajú:
Viera Strnisková, Emília Vášáryová, Štefan Kvietik, Mikuláš Huba, Július Antalík, Jozef Majerčík, Marek Ťapák, Jozef Čierny, Vladimír Petruška (viac)Obsahy(2)
Televízne filmové spracovanie rovnomenného románu Mila Urbana, ktoré v roku 1966 nakrútil režisér Martin Ťapák. Milo Urban /1904 - 1982/ - jeden z najvýznamnejších slovenských medzivojnových prozaikov. Detstvo prežil s rodičmi v horárni, takmer odtrhnutý od civilizácie. Nedokončil strednú školu ani Štátnu vyššiu lesnícku školu. Pracoval ako redaktor časopisu Slovenský národ a denníka Slovák. Počas II. svetovej vojny bol redaktorom profašistického denníka Gardista. Pred oslobodením emigroval do Rakúska, kde ho odsúdili vďaka intervencii Iľju Erenburga iba na verejné pokarhanie. Vo svojej tvorbe Milo Urban obohatil tradičnú tematiku slovenskej dediny o hlboký psychologický rozmer. V popredí jeho próz nie je dej, ale vnútorné konflikty postáv, ich psychológia determinovaná divokou prírodou a spoločensko-vzťahovými normami vidieka. Autor je známy svojimi dielami Výkriky bez ozveny, Hmly na úsvite, V osídlach, Kto seje vietor, Zelená krv. Dej románu Živý bič sa odohráva v chudobnej horniackej dedine Ráztoky koncom I. svetovej vojny. Eva Hlavajová, ktorej muž je na fronte podľahne zvodcovi notárovi Okolickému a pod tlakom dediny spácha samovraždu. Adam Hlavaj po návrate domov zvádza vnútorný boj a rozhodne sa nepomstiť sa zvodcovi. Ako prvý nachádza "stratené ruky" a stáva sa ústrednou postavou prebúdzania vidieckej pospolitosti k aktívnym činom. Televízna adaptácia románu sa mohla obmedziť iba na niektoré motívy rozsiahleho románu, napriek tomu vznikol pozoruhodný dvojdielny film - filmová balada, ktorá rozpráva o následkoch prvej svetovej vojny na život hornooravskej dediny, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku uhorskej moci. Režisér Martin Ťapák už vo svojom ranom diele potvrdil svoje smerovanie k symbolicko-lyrickému a baladickému rozprávaniu príbehov. Do hlavných úloh obsadil výkvet slovenského herectva: Vieru Strniskovú, Emíliu Vášaryovú, Štefana Kvietika, Mikuláša Hubu a iných. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (44)
Typická slovenská klasika, ktorá sa za každých okolností venuje životu na slovenskom (pardon, hornouhorskom) vidieku, pretože len tam je to "pravé slovenské", spisovateľovi známe a filmárovi ľahko prístupné. Modernizmus románu sa do filmu až tak nepreniesol, je to film pekný a zvlášť emocionálny, ale až príliš tradičný. Priviedol ma k úvahe o odlišnom starnutí filmu a literatúry. Dnes, pri všetkých tých veľkolepých vojnových filmoch, je ŽIVÝ BIČ dobrý predovšetkým k uvedomeniu si, čo za vojny obnášal život v zázemí, že to tiež nebolo med lízať... ()
Výkvet slovenského herectva, veľmi známe dielo, ale čo má totálne sralo bola uplakanosť až urevanosť. Ženská plače, dieťa plače, potom zase narieka tá istá ženská, všetko strašne hlasno, aby sme pochopili, že ozaj trpí. Nervy som mal z toho. Až som skontroloval, či to je naozaj Živý bič, alebo len Bitch. ()
Jako ilustrace poměrů na Slovensku během první světové války asi dobré, ale příběh by se určitě dal vyprávět mnohem záživněji, bez neustálých nářků přítomných bab. Také hudební skladatel složil svou symfonii původně asi pro nějaký jiný účel. Velmi obtížně sledovatelné. Pan Ťapák zkrátka není režisérem mého srdce. 55% ()
Osud jedince i celé dědiny v těžké době. Každodenní bič, jenž nevynechává nikoho, využívání moci či svého postavení, ale i trest z davu, přinášející oběti...i ty dobrovolné. Tato malá dědina může být příkladem bezmoci i zlovůle mocných vládců. Bezchybné obsazení a silné individuální příběhy. Pro československé fajnšmekry určitě zážitek. ()
Pokiaľ by sme hľadali film, ktorý by najlepšie charakterizoval vo všeobecnosti slovenskú kinematografiu, Živý bič by bol skvelý príklad. Adaptácia knižnej predlohy, depresia na slovenskej dedine, krásne zábery prírody, osudový príbeh, muž, navrácajúci sa z vojny, cirkev na vrchole dedinskej hierarchie, hysterické ženy a nakoniec krčma. Len mne pripadá snímanie slovenskej krajiny krajšie vo farbe, ale to je môj problém. Prvá časť je odlišná, ako tá druhá, čo je myslím dobre, skutočne som mal pocit, že pozerám skôr voľné pokračovanie, ako jeden film v celku. Bohužiaľ mám pocit, že pokiaľ ste videli viacero podobných slovenských filmov, tak vás Živý bič emocionálne až tak nezasiahne. 70%. ()
Galéria (10)
Zaujímavosti (6)
- Filmovalo se i v obcích Habovka a Čimhová. (M.B)
- O tomto filme sa režisér Martin Ťapák vyjadril, že v rámci jeho tvorby je preňho najobľúbenejší. (Marina111)
- Námet filmu nemohol byť dlho sfilmovaný, nakoľko autor románu bol v časoch Tisovho režimu šéfredaktorom denníka Gardista. (Raccoon.city)
Reklama