Koria

Je to vydarená športová dráma. Má dosť dobrý príbeh o špičkových kórejských športovcoch stolného tenisu, obzvlášť dvoch najlepších hráčok zo severu a juhu, ktoré sa musia opäť uspokojiť len so striebornou a brondzovou medailou, pretože na číňanky nemajú, ale keď sa obe vlády rozhodnú, že ich týmy pre budúce majstrovstvá spoja, musia aj hráčky prekonať svoje nezhody a spolu skúsiť vyhrať. Spracovanie sa mi páči, ale dalo sa to podať aj o trochu lepšie. Je síce pravda, že prakticky celý film ide podľa plánu a ani tu toho nemá moc čo prekvapiť, jediný doplňujúci prvok oproti iným podobných filmom je prakticky iba vloženie rozdielnosti medzi juhom a severom, ale aj tak ma to väčšinu času veľmi bavilo. Na moje prekvapenie film nemá žiadny dlhý úvod a tak už po pár minútach sú všetky dôležité postavy na spoločnom tréningu v Japonsku a navyše sa film až na pár drobných detailov úplne vyhol všetkým postavám mimo hlavného deja. Zatiaľ čo v ostatných športových filmoch má vždy veľký priestor vzťah medzi športovcami a ich rodičmi a mnohými ľuďmi doma, ktorí im fandia, čo ma skôr ruší, tu sa venuje čisto len dôležitým postavám. A tak hlavne celá prvá polovica je nadmieru vydarená, nemá jediné slabé miesto, vôbec ničím sa nezdržiava, stále sa niečo deje a skvelo sa pozerá aj na obe strany a rozdiely medzi nimi, pričom si k sebe postupne začínajú nachádzať cestu. Ale nanešťastie tretia štvrtina filmu mi už až tak moc nesadla, niečo podobné sa síce kvôli politike dalo aj očakávať a aj na toto sa stále celkom dobre pozerá a pár momentov je výborných, ale napriek tomu to filmu narušilo tempo a určite by som sa bez toho obišiel. Ale aspoň to vynahradzuje zvyšok filmu, ktorý je už opäť hlavne športový, aj keď to zbytočne dlhé lúčenie mi už tiež prišlo skôr rušivé. Čo sa týka samotných zápasov, tak sa síce tiež dali podať aj lepšie, ale bavili ma. Niektoré ma sklamali tým, že stále bolo vidieť len postavy a ich pohyby rukou, nič viac, ale našťastie väčšina je prehľadná a tieto zápasy sú dynamické a občas aj celkom napínavé. A ani tá digitálna loptička mi nevadila. Herecké obsadenie je skvelé, či už perfektné hlavné duo Ha Ji-Won a Bae Doo-Na, postavy trénerov v podaní mojich obľúbencov ako Park Cheol-Min alebo Kim Eung-Soo. A bavili ma aj všetky zvyšné postavy, hlavne zamilovaný pár z oboch strán. Réžia a technická stránka sú výborné, na debutanta je to skvelá práca, až na pár nevýrazných detailov nemám čo vytknúť. A občas sa nájde aj nejaká vydarená vtipná situácia. Tak toto sa mi dosť páčilo, síce komerciu cítiť z každého záberu a keby sa z filmu stratila tá spomínaná tretia štvrtina, tak by sa vôbec nič zlé nestalo, ale športové filmy mám rád a tento patrí medzi tie najvydarenejšie, hlavne kvôli množstvu mojich obľúbencov. Dostal som viac, ako som pôvodne čakal. 78% (26.08.2012)

SPOILER (!!!) "Jak je to dlouho, co korejský hráč porazil čínského?" "Zatraceně dlouho ... (hrabání v papírech) ... asi 18 let?" Ping-pongová srdcovka. Pro Korejce znamenalo vítězství na MS družstev v roce 1991 asi tolik, co pro nás Nagano. KONEC SPOILERU. Navíc, když se kvůli tomu poprvé v historii vytvořil společný tým Severní a Jižní Koreje. Ano, je to předvídatelné (ale, jak jinak se dá udělat sportovní film založený na skutečné události?), ano, je v tom zjednodušeně černobílý pohled na protivníka. Ale. Je to výborně udělané. Film staví na výkonu Ji-won Ha (která tradičně vypadá dobře) a Du-na Bae (která velmi příjemně překvapila a její postava v tomto filmu se mi líbila - sedla jí - mnohem víc, než role Sonmi v Atlasu mraků). Plus všichni herci ve vedlejších rolích, kteří jsou nediskutovatelně výborní (líbí se mi okamžik, kdy Ye-ri Han, která hraje Yoo Soon-bok, otevře na protihráčku v rozhodujícím duelu oči - jako osobnost mě zaujal trenér severokorejských hráček, atd.). Celkem dlouho jsem přemýšlel a po analýze pocitů, které film vyvolal (a toho, co zůstalo v hlavě), dávám maximální hodnocení. (28.02.2013)

Milujem snímky so športovou tematikou. Šport v živote ako takom, ponúka jedny z najkrajších emócii, a i keď si nemyslím, že z pohľadu budovania vzájomných vzťahov v samotnom počiatku, zobrazuje skutočnú realitu vtedajšieho “nápadu za všetky drobné”, že sa v úplnom závere tvorcovia nevyhli extrémnemu zidealizovaniu, ide o nádherný príbeh, o zrode priateľstva, porozumenia, ale i lásky. Maximálne dojatý, absolútne zaslúžené “päťhviezdie”. (17.05.2018)

"Už nie sme Sever ani Juh, teraz sme Korea!..." Film zo športového prostredia-stolného tenisu je natočený podľa skutočnej udalosti a z dnešného pohľadu sa to zdá už neuveriteľné, pretože odvtedy sa tieto dva štáty opäť niekoľkokrát vážne rozhádali. Otázne je koľko divákov zo Severnej Kórei film videlo, ale je jasné, že film je určený v prvom rade Kórejcom. Počiatočná rivalita i postupne vybudované priateľstvo, to sa dalo čakať. Sú jedným násilne rozdeleným národom, takmer celý film si drží slušný kvalitatívny štandart a divák fandí Kórejcom tak ako nikdy predtým. Maďari, Francúzi ani Čína dnes nemajú šancu... Problém vidím iba v tom nešťastnom závere, v tom sa asi zhodneme všetci. Uplakané scény lúčenia nemajú konca a tu by som to rázne prestrihal a výrazne skrátil. Skutočné fotky z tejto udalosti, ktoré vidíme v závere filmu naozaj ukazujú dojatie i smútok, ale netreba z toho hneď robiť pohreb...70%. (26.10.2014)

Film je inspirovany skutecnymi udalostmi, ktere ovsem vylepsuje tezko uveritelnymi scenami, ktere z potencionalniho dramatu delaji nacionalistikou limonadu o vseobjimajici lasce na Korejskem poloostrove. Jsem si jisty, ze pravdivejsi zobrazeni tehdejsich udalosti by na slusny film stacilo. Jinak si film v prubehu odskrtava jedno sportovni klise za druhym, ale aspon to dela s jakou takous noblesou, takze sice vas nic neprekvapi, ale porad je to slusne vyplnena sablona. Kdyz to srovnam s Take off, ktere jsem videl pred par dny, tak As one je o neco mene sovinisticke, ale taky mene vtipne. A zle Amiky a Japonce tu nahradily Cinanky. (07.09.2012)