Zviera

Celej film vlastne stoji na hercich. Jsou tu fajn vtipky, sviznej zabavnej pribeh a pekny kaskadersky cisla, ale to by nebylo nic bez Belmonda a Welch. Jako kaskader je to takovej typickej Belmondo, frajer, co se niceho nelekne a na vsechny strany hazi usmevy. I kdyz je ale fakt, ze kolikrat zvladne nasadit fakt ukazkove tupej vyraz. Oproti tomu v roli Bruna je skoro az k nepoznani, neskutecne vyteplena super bukvice a fakt se nemuzu rozhodnout, v ktery z tech roli je lepsi. No a Welch mu skvele sekunduje a navic vetsinu casu nosi prusvitny hadry. Spickova francouzska komedie. (14.05.2009)

Zidiho bažantskú sériu crazy komédií som nijako zvlášť neobľuboval, pretože bola na môj vkus príliš crazy, a to často za každú cenu. Zviera je z inej kategórie. Je to ohňostroj nápadov, gagov a vtipu, ktorý iba zriedkakedy prekročí hranice vkusu a nezabŕda do trápností. Belmondo sa predstavuje v jednej zo svojich najlepších komediálnych úloh a v teplejšej časti dvojúlohy je nezabudnuteľný. Raquel Welch neostala nič dlžná svojej povesti a v tomto filme je naozaj očarujúca. Nie je veľa 35-ročných filmov, na ktorých sa dá spoľahlivo zabaviť aj dnes. Toto je jeden z nich. (22.07.2012)

Jó, holt Belmondo se nezapře. Mám pro něj slabost a je vidět, že když dostane pod ruku kvalitní scénář, vznikne (téměř dycky) brutální komedie, u který se supr vodreaguju. Původně jsem pět hvězd dát nechtěl (a to hlavně kvůli pár hluchejm místum a že třeba takovejch kvalit le-gen-dár-ní-ho Muže z Acapulca to zas nedosahuje), ale když mi i po tejdnu od zkouknutí přivádní většina scének úsměv na tváři a že si ustřední melodii musím furt dokola pobrukovat, neváhám s nejvyšším hodnocením. Bruno Ferrari na hrad !!!! Jinak ty Belmondovy zvonáče jsou fakt zlý. :) (27.04.2008)

Belmondova dvojrole mě fakt dostala. Bruno Ferrari byl k sežrání. Belmondo je prostě zahrál skvěle a to jak je dokázal od sebe oddělit bylo prostě perfektně. Musím smeknout před Belmondovými kaskadérskými kousky. V jeho podání to prostě vypadalo jako brnkačka. Raquel Welchová byla okouzlující i když skákala z letadla nebo byla katapultovaná z toho batmanovského auta. Já jsem si tuto komedii užívala. (22.07.2012)

Francúzsky, zväčša len komediálne ladený režisér Claude Zidi, zrejme nakoniec namiešal predsa i o čosi málo viac ponúkajúcich sa ingrediencií do daného pokrmu, než bol vskutku schopný stráviť, no i napriek tomu, titulné Zviera väčšinou celkom obstojne [vy]držalo pohromade až po záverečné titulky s predchádzajúcou sekvenciou, podobnou zrovna tej z titulu Jumanji; nakoľko sa hneď ponúkalo príslušné osvieženie v podobe pridanej vsuvky »filmu vo filme«, z čoho sa následne dalo v podstate vyťažiť snáď i neúrekom všelijakých možností, a čuduj sa svete, ono to normálne zafungovalo. • Jednak sa mi postupne najprv prezentoval živočíšny, ústredný protagonista Mike Gaucher, ako vyhľadávaný kaskadér na mimoriadne nebezpečné, filmové situácie, pričom «kaskadérsku dvojicu» vytváral spoločne i s Jane Gardnerovou, do ktorej bol vlastne už od začiatku zamilovaný až po uši, a jednak vďaka istej situácii sa toto puto napokon akosi pretrhlo, aby vari vzápätí robil kaskadérskeho dabléra zženštilému talianskemu hercovi Brunovi Ferrarimu, ktorý prišiel práve do Francúzska nakrúcať nový film, keď »obidve postavy« stelesňuje dobrodružný typ v podaní Jeana-Paula Belmonda v dvoch rôznych variáciách, čo so sebou už automaticky prinášalo i viacero humorných epizód, vrátane i naozajstných kaskadérskych kúskov prostredníctvom Bébela, ak ho avšak aspoň miestami nezastupoval nejaký „artista predvádzajúci kaskády”? • Atraktívnu Jane stelesnil «sexuálny symbol» 60. a 70. rokov XX. storočia, ktorý, myslím, teda okrem daného sexappealu - nemal v rámci hereckého výkonu čo extra ponúknuť, ak aspoňže nepočítam i medzičasom trocha spomínané, vyššie uvedené vlastnosti, ktorých zase nebolo až toľko, koľko by sa mohlo na prvý pohľad zdať. • Na mňa táto "zidiovka" zapôsobila občasne až chaotickým spôsobom, čím si zároveň za to vyslúžila i celkový, kritickejší pohľad v rámci celku; alebo Belmondo mal v sedemdesiatych rokoch aj vydarenejšie tituly s komediálnym charakterom na podobný spôsob »zámeny dvojníkov«, à la Le Magnifique, kde sú síce akési 2 časové roviny, v ktorých sa doširoka rozprestieral Bébelov nadštandardný, herecký prejav, ale akoby tentoraz znovu vykrádal sám seba v inom, no tom istom ponímaní; skrátka, začínal sa máličko prehrávať, toľkoto len na záver. (27.02.2024)