Réžia:
Stanislav PárnickýScenár:
Zuzana KrižkováKamera:
Ján ĎurišHudba:
Svetozár ŠtúrHrajú:
Marián Geišberg, Marián Zednikovič, Zdena Studenková, Eva Vejmělková, Vilma Jamnická, František Zvarík, Anton Šulík st., Peter Mišík, Vladimír Černý (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Osudy ľudí v krutých podmienkach. Dramatický príbeh dvoch chudobných mládencov na slovenskej dedine v období boja proti fašizmu. Zápas o prežitie sa stáva najťažšou skúškou charakteru i ľudského hrdinstva. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (44)
Dovolím si tvrdiť, že sa jedná o jeden z najlepších slovenských filmov. Z deja priam sršia historické reálie slovenskej dediny počas Slovenského štátu. Režisér a scenárista neskĺzli k nejakej idylicky sfilmovanej rozprávke, za čo im ďakujem. Dvojica hercov (Geišberg, Zednikovič) priam excelovala v postavách naivných dedinských žobrákov odkázaných jeden na druhého. Za zmienku stojí, že obaja herci rok po natočení tohto filmu excelovali aj v ďaľších skvostoch slovenskej kinematografie Zednikovič (Utekajte už ide), Geišberg (Alžbetin Dvor). Len škoda, že po revolúcii obaja nedostávali dostatočný priestor vo filmoch. Určite by sme sa od nich dočkali aj iných skvelých výkonov. Dúfam, že aspoň pánovi Geišbergovi sa ešte podarí natočiť pár dobrých filmov. ()
Jak už je u Párnického zvykem, natočil velmi povedený film, kterému však k dokonalosti zase cosi chybí. Vyšel pokus o zasazení do poetického rámce, ale možná bych ocenila větší vyhranění (nebo souznění, to již dle libosti tvůrce) se Slovenským štátem. Takhle sice tvořil součást děje, ale nikoliv nedílnou, leč zřejmě měl být důležitou složkou, což skutečně nebyl. ()
Príbeh dvoch kamarátov na sklonku 2. svetovej vojny v jednej slovenskej dedine. Tam sa bud človek prispôsobí podmienkam a bude si žiť lepšie, alebo ostane sprostý, pretože na to nemá žalúdok. Párnický obraz dediny a mentality ludí ponal formálne značne preštylizovane, až to pôsobí chcene a zbytočne melodramaticky až premúdrelo. Divák má pocit, že v dedine sú okrem starej mudrlantky na vozíčku iba dve ženy a o tie sa pochopitelne všetci bijú. Mne by viac sedel k látke strohý civilizmus, ako Párnického túžba ponúknuť film ako od Jakubiska. ()
Slovenský venkov v období fašismu a soužití lidí v takovéto nelehké době v silném příběhu filmově laděného do poetiky. V Česku vzniklo mnoho takových snímků a na tomto příkladu je vidět, že i slovenská kinematografie se má čím pochlubit. Myšlenka a vůbec celá filozofie příběhu může být jako obvykle pro mnohé velmi těžkopádná, ale kdo danou látku správně uchopí, užije si snímek v celé své kráse a podstatě. ()
Pri sledovaní slovenských filmov spravidla trpím. Tak si prajem vidieť niečo výnimočne dobré, a stále nič. Dvaja herci sa celý film snažia, niečo by aj zahrali, ale niet čo. Dej sa točí na mieste, ako kolesá zapadnutého auta. Vo filme je veľa kŕča a silenosti. Vyniká v tom Vilma Jamnická, ktorá ako by vypadla z nejakého Jakubiskovho filmu. Záver všetkému nasadzuje korunu, pretože je nezvládnutý logicky, ani technicky. Mohol by som vyzdvihnúť kameru, hudbu alebo niektoré scény. Ale načo? Na štyri hviezdičky to nevytiahnem, ani s károu plnou pramenitej vody. ()
Galéria (5)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (4)
- Film sa natáčal v obciach Lednica, Kšinná, Vaďovice, Lubiná a Stupava. (corona)
- Súčasťou úvodných titulkov k filmu bol text: "Rozprávanie o hľadačoch šťastia". (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- V čase 22:28 se na silnici objevuje špatně smytý přechod pro chodce, který by správně neměl být ve filmu vůbec vidět, protože za druhé světové války se ještě vodorovné označení přechodů nepoužívalo. První „zebry“, tak jak je známe dnes, se začaly na silnicích objevovat teprve až v roce 1952. (Stefi_836)
Reklama