Nesvadbovo

Z představy, že mě rozhlasem nahání starosta, abych se šel párovat, mi je celkem blbě. Ten starosta to vůbec bral až moc náborářsky. Seznam účastníků, předběžné odhady kdo s kým, přemlouvání těch, kteří nemají absolutní zájem. Pokud by se snažil organizovat společenské akce nezávazně na tom, jestli na nich někdo počne, tak by jeho počínání bylo docela sympatické, ale jeho verbovací potřeba ve mně vyvolávala podobné pocity ponížení jako u dotyčných nebožáků. (13.10.2011)

Při sledování tohoto dokumentu jsem nevycházela z údivu. A nejvíc mě fascinuje ta starší generace (maminky), své mamánky hýčkají, když padne třicítka jsou překvapeny, kde mají jejich drahouškové nevěsty, najednou se rozčilují nad jejich neschopností pořídit jim vnuky. Ale nedochází jim, že na tom mají nemalý podíl. Ožehavé téma to je, ale zpracování nic moc, no a ty titulky ke slovenštině?:D To kdo vymyslel? Ale když Blaváci mají titulky k východňárštině... (20.10.2011)

Ak ste v 70. a 80. rokoch žili v Mníchove a úplnou náhodou tam raz za čas videli na ulici tehotnú ženu, ukazovalo sa na ňu prstom so slovami: "Tá musí byť z dediny". Keď spoločnosť dosiahne určitý stupeň intelektuálnej vyspelosti a blahobytu, stratí záujem sa reprodukovať. Len toto nikto nevysvetlil starostovi Zemplínskych Hámrov, bývalému gumákovi ako vyšitému (armádny syndróm navždy, buzerácia musí byť...). Hoci u týchto sedlákov sú pohnútky ostať single asi iné. No hrôza, peklo na zemi. (03.12.2016)

Sociálne inžinierstvo nevymrelo. V hlavách mnohých - prevažne mužov - stále tlie myšlienka, ako to zariadiť, aby komunita, obec, okres, región, štát, súštatie , svet a vesmír fungovali podľa ich utkvelej predstavy. Dávať takémuto mysleniu akékoľvek pozitívne filmové konotácie, trebárs prostredníctvom humorných scénok, nie je formanovsky srandovné, ale zvrhlé. (26.12.2020)

Tak sa vyberám s Monikou do kina v našej rodnej vieske. Okrem rozprávok a titulov s názvami niečo ako "Milujem ťa až do nebies" a pod. dávajú aj čosi iné, a to hneď dokument. Nevídané uprostred tejto kultúrnej zimy a prízemných mrazíkov v žilinských multikinách (kamenné už všetky ukameňovali). Ide sa na premiéru, hneď pri vstupenkách nás pobaví tetuška, keď odpovedá na otázku jedného zvedavého diváka, o aký žáner že to ide v tom Nesvadbove. Odpoveď znie - nová česká komédia. Vstupujeme do sály, kde okrem nás ešte nik nie je, a tak sa tešíme, že jéééj budeme tu sami na premiéru. Milujem kuriozity a u nás o ne nie je vonkoncom núdza:). Nakoniec na naše sklamanie, sú tam s nami ešte ďalšie dva páriky (vrátane zvedavca milujúceho nové české komédie...hehe, tak mu treba:)), takže dokopy šiesti ľudkovia. Ach.________Samotný snímoček. Miestami som sa dosť pobavil, ale s postupom času som nevedel, či sa mám ďalej smiať alebo sa cítiť trápne za hlavných protagonistov. Čo vôbec nevadí, práve naopak. Takže dalo by sa hovoriť o tragikomédii, na čo som chcel upozorniť tetu v pokladni po premietaní, ale už tam nebola:(. Hníková mala nepochybne výbornú ruku pri výbere námetu, ale tam to aj skončilo. Celé to bolo akési rozkúskované a nebyť tých rozhlasových prestrihov so zábermi z dediny, tak neviem neviem, ako by to celé dopadlo. Chýba mi tu nejaké posolstvo, resp. autorstvo vryté od autorky, a celé mi to príde akoby nejaký článok z Nového času. Zaujímavé, ale zle interpretované (tým nechcem povedať, že Nový čas píše o niečom zaujímavom, ale chápeme sa, nie?:), mám skôr na mysli senzácie schopné). Tak za mesiac to budú dávať o ôsmej na dvojke , mohol som počkať. A kultúrna zima v našich úžasných multi-hyper-super-kinách ďalej veselo pokračuje... (01.04.2011)