Réžia:
Charles VidorKamera:
Rudolph MatéHudba:
Hugo FriedhoferHrajú:
Rita Hayworth, Glenn Ford, George Macready, Joseph Calleia, Gerald Mohr, George J. Lewis, Nina Bara, Ruth Roman, William Smith, Bess Flowers, Joe Sawyer (viac)VOD (2)
Obsahy(1)
Buenos Aires. Zlodejíček Johnny Farrell (Glenn Ford) sa osudnou náhodou zoznámi s Ballinom Mundsonom (George MacReady), prevádzkovateľom ilegálneho kasína a začína preňho pracovať. Jedného dňa si Ballin privedie novomanželku, speváčku Gildu (Rita Hayworth) a Johnnyho požiada, aby na ňu dohliadal. V Gilde Johnny spoznáva svoju bývalú milenku. Veci sa skomplikujú viac, než by ktokoľvek z nich očakával... (MIMIC)
(viac)Videá (1)
Recenzie (123)
Tak som si doprial Ritu Hayworth. Niekto by namietal, že Film-Noir Gilda. Nie, bolo to iba o Rite Hayworth. Tak ako sa nakrúcali filmy s Vlastom Burianom, tak bola nakrútená i Gilda, aj keď uznávam, že po polnoci už moje prirovnania nestoja za nič. V príbehu som sa zle orientoval a ani som mu neveril. Hercov som nepoznal. Napriek oslavným ódam a slabosti nevinných chlapcov zo Shawshanku som Ritu i celý film odsledoval bez osobitného zaujatia a pravdepodobne ma už nebude zaujímať, aké filmy s ňou boli nakrútené a kde by som si ich mohol pozrieť. ()
Gilda je úplne iná ako Laura alebo Mildred Pierceová. Ale stále silne melodramatická, používa hlavnú postavu ako ideál, od ktorej sa všetko točí a aj atmosféra okolo nej tomu náležite prispôsobená. Škoda tej silnej ženskosti, príliš neracionálnych a nelogicky chovajúcich sa mužských postáv a až čudesných zvratov, kedy sa pristihnem v pasážach, ktoré nepovažujem za prekonané. Lenže hrá tu bezchybná Rita Hayworth, ktorá to ťažisko a nátlak hravo zvláda, čím sa celá nálada filmu akosi citovo pozastaví, netreba sa zameriavať na krimi pozadie, ktoré je naproti ústrednej téme len zastierajúce a moc na ňom nezáleží. A vôbec jedna z najerotickejších scén, aké som mal možnosť vidieť. Bola len jedna, ale stála zato! ()
Rita Hayworth pohodí hlavou a mne bolo jasné, prečo sa ten pohyb stál kultom a pretrváva vyše pol storočie. Jej Gilda je bezpochyby úžasná po každej stránke, či sa smeje, smúti, zúri, spieva, tancuje. Čo sa týka snímku, je klasickou ukážkou film-noir, scenáristicky aj réžijne perfektne zvládnutý, nedá mi však nespomenúť určitú podobnosť s Casablancou ( ústretový policajt, temná minulosť, milovaná žena, prostredie ). ()
Režisér Charles Vidor pripravil pre chlapcov vracajúcich sa z vojny film s ich najobľúbenejšou pin-up girl, ktorý sa vďaka nej stal oslňujúcim a nadčasovým art-deco klenotom. Rita Hayworthová bola schopná svojou aurou prežiariť žiarivé strieborné plátno do takej miery, že i priemerná dráma sa jej zásluhou zmenila na fascinujúci, omračujúci zážitok plný vône ópia, drahého parfumu a dymu z cigár. Aj keď si ju producenti z Columbie zoštylizovali podľa svojich predstáv, v Gilde ukázala, že je naozaj dobrá herečka (konfrontácia s Glennom Fordom po vstupe do hotelovej izby, napríklad). Ak však mám byť úprimný, pri Gilde zabúdam na dobrý vkus a len vyjavene civím na Ritu ako na nejaký zvláštny digitálny efekt. Chce mi niekto niečo vyčítať? ()
"Gilda, are you decent?" - "Me? ...Sure. I'm decent." Nestává se mi obvykle při sledování filmu zrovna často abych se po každé druhé, třetí vyslovené větě pousmál či uznale pokýval hlavou nad tím jak svižně, trefně a chytře jsou repliky vkládané do úst herců napsané. V "Gildě" se zdánlivě nic neděje, ale přesto diváka neustále udržuje v permanentně dráždivém napětí a nejistotě, poněvadž pod jejím prahem to vře až k nevíře a každá z ústřední trojice má svá tajemství a motivace... jež přece musí vyjít najevo! A přitom je nám stále povoleno vědět mnohem míň než oni. Mnohem míň než by se zdálo záludno. Nastupují tedy doměnky, tušení... přinejmenším do té doby než vše obestře a zcela pohltí omamná vůně ženy. "Gilda" patří k těm málo filmům jejichž dialogy si lidé přeříkávají zpaměti. A pak že jsou dokonalé filmy mýtus... ()
Galéria (81)
Zaujímavosti (10)
- Rita Hayworth ve filmu skutečně nezpívá. (Kulmon)
- Pier Paolo Pasolini vo svojej autobiografickej próze "Amado mio" z roku 1948 popisuje návštevu kina, v ktorom hrali Gildu. Názov prózy je totožný s názvom jednej piesne z filmu. Pasolini si všíma napr. "krátkozraký pohľad" či "božsky milú nevýraznosť" hviezdy. (MIMIC)
- Ve scéně, kdy se Rita vrací zpět do Argentiny od Toma plácne Johnnyho přes obě tváře. Ve skutečnosti mu zlomila dva zuby a Glenn Ford držel dokud se scéna nenatočila. (Kulmon)
Reklama