Kohút nezaspieva

Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci. (14.08.2019)

Modelová dráma má svoje pravidlá, ktoré bohužiaľ s odstupom desaťročí už nepôsobia tak vierohodne, ako kedysi, ak vôbec niekedy dôsledne dôveryhodne pôsobili. Táto psychologická dráma je na prvé počutie dialógov jasná adaptácia divadelnej hry. Bohužiaľ je to skôr výčitka, pretože postavy sa chovajú značne prehnane, všetko musí byť vypovedané a preexponované a stále sa musí mleť. Takéto morálne dilemy by sa mali riešiť s väčšou citlivosťou, ale to sme zase pri tej dobe, kedy film vznikol a inak sa asi ani nakrútiť nedal. Celkovo ale relatívna spokojnosť. Možno to bol ale skôr materiál na televíznu inscenáciu. (16.05.2016)

Nemůžu si pomoct, ale jako první jsem viděla černobílou verzi s Kronerem, Chudíkem a Adamovičem a tato verze mě proto zklamala. Chápu, že s barevným filmem se ta ponurá atmosféra tvoří hůř, to bych tvůrcům vůbec nezazlívala, co mi ale vyloženě vadilo byly zbytečné detaily navíc. V černobílé verzi jsem si zvykla na to, že si víc musím domýšlet, než se dozvím a zároveň skoro všechny postavy lžou, na tuto hru jsem přistoupila a bavila mě, proto např. hlasité spekulace o tom, jestli neznámý je nebo není Žid a potom ve flashbackových záběrech potvrzené, kdo vlastně byl, mi film dost zkazily. (10.03.2024)

Pri tej plejáde hercov a sile literárneho diela som čakal trochu viac. Film sa nedokázal odtrhnúť od divadelnej predlohy a preto je natočený ako divadelná hra v externom prostredí, čo však nebol iste zámerom, ale nedokonalosťou spracovania. Psychologicky a dialógovo ale ostal film na úrovni. Hoci som pôvodnú verziu nevidel, budem musieť po nej siahnuť, keďže ten rozdiel v hodnotení je markantný. (16.09.2021)

V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem (03.04.2012)