Orlie pierko

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)

Poetika prvního dílu nevyšuměla, jen mezi baladou prosvítá i lehká romance s pár satirickými verši.  Kromě hledání nového smyslu života a zjištění, že nic takového neexistuje mě bavil ale snad i jediný lehce záporný esenbák v československém filmu v podání  Vlada Müllera, jehož počáteční nadutost dostává díky srandičkám navrátivších se kamarádů řádně na frak.  Orlie pierko je lehká smířlivá tečka za původně smutným příběhem, proč ne. (24.10.2023)

Snímok s idylickým názvom "Orlie pierko" je volným pokračovaním filmu "Medená veža". Pod oboma tímito titulmi je podpísaný jeden z najlepších slovenských režisérov, Martin Hollý ml. Oba patria medzi to najlepšie, čo sa u nás natočilo. Ale predsa len toto pokračovanie je o poznanie slabšie ako jeho takmer dokonalý predchodca. Ivanovia, Mistrík a Rajniak, sú fajn, no Štefan Kvietik a Emília Vašáryová (Pirin a Saška) mi tam citeľne chýbali. I tak som rád zhliadol ako sa ďalej vyvýjali osudy dvoch tatranských horalov, pudového Valéra a rozvážneho R. *** (05.08.2011)

"Postavy z Medené veže prožívají další dobrodružství". Poetika a krása prvního dílu je pryč, alespoň zpracování filmu ze strany Martina Hollého je stále na velmi slušné úrovni. V průběhu filmu jsem nevěřil, že by se v normalizačním filmu mohla nacházet postava záporného policajta (Vlado Müller). A taky že nemůže, v posledních několika minutách z něj udělali udělali kladného hrdinu. (24.03.2008)

Orlie pierko je voči Medenej veži niečím podobným, ako Psycho 2 voči originálu. Aspoň to je môj osobný pocit. Robí mu doslova medvediu službu. Čo je proti krásnym zasneženým veľhorám a šlapaním na ich vrcholy hotelový bazén a bitka pri ňom? Dej je vycucaný z prstu, vlastne končí tam, kde začína, jedna osoba iba zmení názor na vec, čo vytuší každý "priemerne dávajúci pozor" divák. Možno to má nejaký zaujímavý nostalgický podtext ohľadom neviem čoho, (ako píše Radko) ale vôbec sa mi v prípade takéhoto nudného filmu o tom nechce rozmýšlať. Podivnosť celého projektu je zaklincovaná jeho mierne pedofilným nádychom. (29.12.2013)