V piatok, trinásteho...

Paľo Bielik bol bez pochýb vynikajúci režisér a pravdepodobne najlepší z našej vlasti, ale akonáhle boli jeho filmy ovplyvnené režimovou propagandou, vytrácala sa z nich sloboda vyjadrovania a myslenia, a stávali sa tak obyčajným agitačným prvkom vtedajšej doby. Za pár úsmevných momentov a nie úplne prefláknutý dej mu však dve hviezdy dám. (21.11.2016)

V piatok 13teho je značne ideologicky poznačený film. Lenže objektívne vzaté, problémy náboženstva a spoločenského postavenia nie sú ani zďaleka problémom týkajúcim sa minulosti. Všetko, čo vo filme vidíme, sa môže odohrať aj dnes a preto som schopný sa nad faktom, že Bielikovi a strane išlo o niečo iného, ako riešiť problémy slovenskej rodiny, povzniesť a pozerať sa na film úplne inými očami. Napríklad nato, či vo filme fungujú fóry, komické situácie okolo rodinného stola a na vypointovanosť dialógov. Občas to funguje, občas vôbec, celkovo taký vyšumiteľný priemer. Ale keďže mi z jeho ideológie neprišlo zle, ako som pred jeho sledovaním predpokladal, udelím solídne hodnotenie. (19.01.2014)

Čakal som propagandu, ale dostal som na tú dobu fajn komédiu. Bielik sa oveľa elegantnejšie vyhol propagande a vzývaniu holdu pracujúcemu ľudu ako tomu bolo vo filmoch Priehrada či Lazy sa pohli. Zo všetkého najviac baví podarená figúrka otca, ktorý kázňami chce zasahovať do života detí, aby "úradničina" zostala vo famílii prítomná i po jeho odchode do dôchodku. Celkovo film nemá kam dokráčať len do happyendu, kde otec povolí a deti sa oženia a povydávajú. (12.05.2018)

Klasická slovenská komedie z padesátých let. Ondriš Jariabek v roli despotického otce rodiny, které chce vládnout po svém a žádné novoty nechce připustit. Nejhorší pro něj je, smířit se s tím, že jeho snacha je mohamedánka, zeť luterán a on jako věrný křesťan tohle přece nemůže dopustit. Všechny by chtěl překřtít, dceru a syna vydědit. Svým neurotickým chováním mě trochu připomínal Jaroslava Marvana z filmu Poslední mohykán. Pár scének vyloženě parádních (farář, který má v pátek držet půst a přitom se láduje kachnou), ostatní slabší. Režijně na vysoké úrovni a na pobavení je to cajk. Celkově lehký nadprůměr. (19.09.2022)

"Kto sa mieša do otrúb, zožerú ho svine!" Čerstvý penzista Jariabek je dlhodobo nespokojný s novým poriadkom, jediné čo ho drží nad vodou je hrdosť na stavovskú a náboženskú príslušnosť, ku ktorej vedie aj potomstvo Dibarboru a Krížikovú. "Veď nuž ak je poriadny a z našej viery, môže byť aj generál." Tí už ale patria do novej doby, kostol navštevujú len naoko, klotové rukávy a byrokratické pečiatky tajne vymenili za proletársku inštalatérsku brašňu a kormidlo dunajského propeleru. "Zničili ste ma! Ponížili! Zradili úradnícky stav!" Zničený patriarcha sa utieka k viere, ale ani toto stáročné stabilné útočiskou už nie je čo bývalo. "Prekrstiť! Všetko prekrstiť! Na masovom základe! Sám biskup vykoná obrad!" Výborne zahratá dobová komédia o strete starého a nového si podáva malomeštiacke prežitky, v jednom momente sa spomenie aj aktuálna téma menovej reformy ("Stálo nestálo, to je fuk! Peniaze tratia prepadnúť, bude tu aspoň vercajk!"), filmu dominuje vynikajúco zarputilý Jariabek, pamätníci pri víne v prešporských viechach dumajú kedy sa svet navráti k pôvodnému stavu a bonusom je plno záberov na už stratené bratislavské končiny. "Všetko sa to odvracia od boha, ako má byť potom dobre na svete?!" Za štyri pekné kázne úplne bez politiky len s jedným povinným spomenutím mieru. "Pánubohu netreba udávať, vidí..."  (07.05.2024)