Pole neorané

Rozmýšľal som aj nad štvrtou hviezdou, ale akosi sa mi do nej nechcelo. Pole neorané je rozhodne veľmi pôsobivým filmom. Slovenská kinematografia bola v rozpuku a začala sa dotýkať tém politických a národnostných, na ktoré vo svojich filmoch hľadela tentokrát kritickým okom. Zároveň sa ale nemohla ubrániť určitej agitke a ideologickému pohľadu na daný problém. Film aj napriek svojej dĺžky nenudí a prezentuje nám niekoľko desiatok postáv, ktoré cestujú medzi mestom a dedinou a snažia sa uživiť zatiaľ čo ich pokrokový svet okráda a dostáva na pokraj chudoby. Herecké výkony sú znesiteľné - vo svojich postavičkách takmer bezchybné - možno až príliš veľké junáctvo Samuela Adamčíka pôsobí dnes trochu úsmevne, ale to je asi jediná výtka. Inak sa jedná o film, ktorý slúži aj ako historická pripomienka časov, ktoré som napríklad ja a ani moji rodičia nemohli poriadne poznať. Ukazuje nám ako sa vtedy žilo a žiadalo žiť. Film, ktorý ma podľa môjho názoru veľmi pevné miesto vo vývine slovenského filmu nie len spôsobom akým je spracovaný , ale aj o čom vypovedá. (25.03.2012)

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 (22.04.2003)

"Kríza? A to je čo? Nové meno na starú biedu." Bahna natočil sociálnu drámu, v ktorej sa mu veľmi precízne podarilo vykresliť obrazy chudoby, bezvýchodiskovosti a ťažoby života obyčajných kysuckých ľudí z obdobia krízy tridsiatych rokov minulého storočia. Celkovú silu filmu nanešťastie oslabujú prokomunistické motívy, odpútavajúce pozornosť diváka z ťažkých privátnych osudov hlavných postáv smerom k schematickej kritike cirkvi, kapitalistických buržujov, alkoholizmu či manierov politických strán. Najlepší herecký výkon podal vo filme Gustáv Valach čoby Marek Cudrák. (05.08.2011)

Ďalší z filmov, ktoré si rovnako ako päť hviezd zaslúžia aj odpad! Odpad preto, lebo to je odpad. Päť hviezd preto, lebo na jedno pozretie je to strašná sranda. Nemožno sa nesmiať na filme samotnom a na nemotornosti tvorcov zároveň. Zábava graduje každým novým ideologicky za vlasy pritiahnutejším výstupom, každou démonizovanou alebo idealizovanou figúrkou (krčmár podnikateľ, církevní predstavitelia, protialkoholická liga, atď) a vyvrcholí, keď začne opitý chlap v krčme spievať o tom, aká je v Amerike psota a bieda. To som sa od smiechu válal po zemi.....................Réžijne čistá "bahnovčina"! Veď to aj točil sám Bahna. Transparentnosť - návod pre proletariát kto je zlý a kto dobrý. Ochotnícke herectvo, popisnosť a doslovnosť kráľovských rozmerov.........................Dá sa povedať, že tento film je pre slovenskú kinematografiu svojím spôsobom veľmi signifikantný. Učebnicová audiovizuálna negramotnosť prítomná v Poli sa dá vidieť aj v množstve súčasných slovenských filmov.....................Že bol tento film ideologicky zhubný už v dobe svojho vzniku, je snáď všetkým jasné. A že je ideologicky zhubný aj dnes, o tom svedčia aj niektoré komentáre uživateľov čsfd. (03.07.2012)

Typický povojnový film o triednom boji na bohom zabudnutej zemi - na kysuckých lazoch. Hanobenie kapitalizmu a honbou za lepšími zajtrajškami spolu s komunistami. Film velmi silno a verne prezentuje biedu obyčajných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a plácou do továrne a tí, ktorí ostávajú, sa len veľmi ťažko pretĺkajú životom. Triedne usporiadanie sveta je nevyhovujúce, čo je zjavné aj z vidieka, kde niektorí ťažia a zarábajú s chudoby a naivity obyčajných ľudí. Tradične do záporných úloh obsadzovaný Viliam Záborský sa zhosťuje svojej role veľmi dobre. Samozrejme, silnú politickú agitku treba vo filme prekusnúť, čo sa prejavuje hlavne v poslednej tretine filmu. Hodnotenie: 60% (03.05.2014)