Něžná ’89
Obsahy(1)
Aká bola Nežná revolúcia ? Čo sa dielo, kto ju pripravil, ako prebiehala ? Do Nežnej nebola zapojená len Bratislava, námestie SNP, ale celé Slovensko. Starý režim sa rozsypal, ale pod nálepkou dorozumenia už dozrievali zárodky budúcich konfliktov. Začala sa formovať nová politická scéna. Dokument Slovenskej televízie.
Roku osemdesiat deväť sa hovorí annus mirábilis, rok zázrakov. Zmizol svet rozdelený ideológiami, zbavili sme sa bezprostrednej hrozby jadrovej apokalypsy, skončila sa éra neslobody Slovenska. V tomto roku v Rusku vládol Gorbačov a vrcholila jeho perestrojka. Ale aj ekonomické a politické problémy, ktoré spôsobili, že Sovietsky zväz sa potichu vzdal nadvlády nad stredoeurópskymi národmi. Poľskí komunisti začali potichu rokovať s opozíciou o podmienkach odchodu od moci, v Maďarsku sa komunisti bez veľkého kriku transformovali na sociálnych demokratov. V Československu vznikajú desiatky nových iniciatív: bratislavskí ochranári, Hnutie za občiansku slobodu, Kruh nezávislej inteligencie, svoje stanoviská a protesty píšu aj slovenskí sociológovia, herci. To je jeseň 89, v Bratislave vieme o trabantoch, aj o tom, čo všetko sa mení v Poľsku. Ale, znamená to niečo aj pre Československo? Pád Berlínskeho múru bol signálom, že totalitní komunisti východnej Európy sa už na Gorbačova spoliehať nemôžu. 17. november zmobilizoval ľudskú a občiansku solidaritu a to prelomilo ľady aj u nás. Na námestiach Slovenska zrazu stáli milióny. Koministický režim u nás vzdoroval, ale rozkaz ku streľbe nevydal. Najprv padol komunistický monopol na televíziu a informácie, potom ústavné zakotvenie nadvlády komunistickej strany a nakoniec aj československá železná opona. Padli všetky tri piliere. A trvalo to 21 dní. 120 tisíc účastníkov pochodu slobody navŕšilo pod Devínom pyramídu z kúskov ostnatého drôtu. Tribúni revolúcie pozdravili Európu...
(STV)
Recenzie (9)
Na dnešný 17. November som si musel pustiť aspoň niečo výnimočne. Celkom dobrý dokument, ale príliš mnoho kecov a kecov, ak by som možno zažil tu revolúciu dal by som vyššie hodnotenie. To čo sa dnes udialo v Bratislave je podľa mňa veľmi dobré, ľudia sa búria a davajú najavo akú sme si zvolili vládu a kam patrí, zrejme ochvilu padne, uvidíme, taktiež by som rád pogratuloval ku 7.777 hodnoteniu jednému filmovému aj serialovému znalcovi s ktorým sme sa už dlhu dobu nevideli čo je veľká škoda. Tak aspoň takto. Zaujímavosť na záver, objavil sa tam aj Kňažko a Budaj. 3* ()
"Slováci jsou dál...". Poznamenal prý Václav Havel. Listopadové předání moci za asistence 15. miliónů lidí z Podtatranského pohledu. Velmi detailní rozbor i unikátní záběry či ukázky z pořadů. Klasická obhajoba sebe samého či druhých (Pithart a jeho utvrzení o nesnadné Havlově volbě - jestli teda toho prezidenta má nebo nemá vzít...a směšná obžaloba Dubčeka) a klasické generálské řeči po bitvě. Na druhé straně dokument skvěle poukazuje na důsledky listopadu pro samotné Slovensko, které se za pár stalo zcela samostatné. Jeho kapitalistické probuzení už je ovšem na zcela jiný druh dokumentu. ()
Snaha vykresliť nežnú sofistikovanejším spôsobom vyšla tak na polovicu. Trefné boli poznámky historika Milana Zemka. Zvyšok boli opakované tliachy skupinky, ktorá má monopol na vysvetľovanie nežného politického prevratu v roku 1989 (Gál, Budaj, Pithart, Žák, Kňažko, Havel + cca 20 ďalších). Dobre posadený hlas sprievodného slova Mariána Geišberga spríjemnil opakovanie skoro už fráz. Ako úvod do problematiky dobré. Účastníkom vtedajších udalostí, či čitateľom dennej tlače tých dní neprináša film nič nové. Výhradu mám k názvu. Pretože ak človek vidí na nežnerevolučných námestiach tisíce rozhorčených tvárí, nenávistne odvolávajúcich všetkých komunistov, dá sa hovoriť o skoro celej škále pocitov - s výnimkou nehy. Obraz čerpá výdatne zo série filmov Martina Slivku o novembri 1989. Zo stoviek hodín záznamov slovenskej televízie spravil selekciu, ktorú následne ponúkol divákom v sérii dokumentov. Z nich následne čerpali mnohí ďalší dokumentaristi, čiastočne aj Peter Gerža. Výsledkom je čistý priemer. Nakoľko ale ide o príspevok k udalostiam, ktoré osobne interesujú, hodnotiacu hviezdu pridám. ()
Ach kde tie časy sú.. Ako študent som stál pri strome vedľa Milosrdných bratov na námestí SNP a tiež som mal hlavu plnú ideálov a elánu. Kňažko s Budajom sú mi odvtedy sympatickí. Akokoľvek ich môžu osierať, boli to oni čo sa nebáli vystúpiť a v podstate viesť mítingy celé to búrlivé obdobie. A na margo užívateľa Radka - bez tej inkriminovanej skupinky by možno sedel na VUML alebo len sedel. Takže tak.. ()
Zaujímavý pohľad, čo sa v novembri 1989 stalo, účastníci udalostí hovoria o tom po viac ako 30 rokoch, dozvedáme sa, že vlastne spočiatku to bola akcia celkom neistá (hoci všetci vedeli, že okrem Bulharska už komunizmus padol všade vo východnej Európe). Ale postupne sa ľudia pridali, keď videli, že to má šancu na úspech, čo mi pripomína našu náturu dodnes. Číhame spoza bučka a čakáme na sled udalostí a podľa toho sa pridáme. Tú zbabelosť máme zrejme v krvi, a preto Francúzi štrajkujú permanentne a my skoro nikdy. Preto oni demonštrujú aj pri platoch 2000 eur a my nadávame pri minimálkach v krčmách. Trocha ma šokoval český postoj, že Dubček bol ako prezident neprijateľný, lebo je nimi vnímaný ako strachopud, človek, čo ustúpil. To fakt? Takže americký agent, prefajčený alkoholik bol lepší kandidát? ()
Galéria (5)
Fotka © Česká televize
Reklama