Příběhy slavných

V umení, aj folkovom, milujem umelcov, ktorí napriek neľútostnému zubu času, nesú aj po rokoch buričsky zástavu nespútanej slobodnej duše, idúcej proti systému. Okrem rebelskej povahy je predpokladom obdivu istá miera talentu a umeleckej invencie. Kryl týmto nepochybne oplýval. Zbierka výpovedí jeho známych nedosahuje síce kvalít dokumentu Bratříček Karel (r. Krystyna Krauzeová, ČR/PR 2016), ale nevadí. Krauzeová ho tvorila vyše 20 rokov po smrti KK. Film M. Zábranského poskytuje pomerne živé spomienky - od smrti Kryla ubehli totiž len 4 roky. Najzaujímavejšie výpovede podáva, ako obvykle, Magor (I. M. Jirous). Sťažuje sa, že ani na pohreb ho nepustili. Väčšina ostatných pricmrndáva pateticky - oslavné ódy. Veľa nových faktov, okrem všeobecne známych, sa divák nedozvie. Vadilo prerušenie piesní po pár tónoch, ďalšou zbytočnou výpoveďou, komentárom. Okrem Magora alebo Anastáza Opaska. Priemernosť dokumentu dvíha charizma a charakter Krylovej osobnosti. Poznámka: Z prednovembrovej Slobodnej Európy mám dodnes uchovanú vlastnoručnú nahrávku básne na kazete, pomedzi ktorú bzučia rušičky: "Keď pluje loďka za loďkou, pijeme vodku s Voloďkou a bratstvo našich národov sa takto tuží. Voloďa býval barónom, teraz má salaš hore nad Hrónom a záhon ruží.". (03.12.2020)

Spoločenská objednávka na druhý diel editovania publikácie "KSČ a československá kinematografie: (výbor dokumentů z let 1945-1980)" zrejme už Pavlovi Taussigovi neprišla a tak svoj triedny postoj zosilnený etnickým pôvodom mohol naplno rozvinúť nenávistnými šľahmi proti Líde Baarovej. Ani bulvárne denníky typu Blesk alebo Nový Čas by sa nemuseli hanbiť. Klebety a plky, všetko samozrejme podložené. A všetko presne v tej línii uvažovania, na základe ktorej sa herečka dostala po II. svetovej vojne do basy. Len preto, že sa s niekým milovala. Argumentačne to samozrejme vyšlo tak, že buržoázna herečka, alkoholická ožranka, bez škôl a teda bez akéhokoľvek talentu a samozrejme antisemitka a totálna nacistka, pretože mala aféru s Goebblsom si nič iné ako oprátku nezaslúži. A navyše takáto fľandra musela predsa nenávidieť ťažko skúšaný český národ. Všetky Taussigove vyjadrenia boli presne v tejto boľševizujúcej línii. V tomto úplne súhlasím s užívateľom Marthos. Ak mala byť zmyslom dokumentu konfrontácia tohto postoja s prístupom obdivovateľov (Just, Motl, bratranec Lídy B.) na základe ktorej sa vylúpne do popredia priezračne čistá a objektívna povaha Baarovej charakteru a života, tak to nevyšlo. Ako prehliadka dvoch typov prístupu k osobnostiam zo strany profesionálnych historikov či kritikov to však bolo až príznačne typické: nekritický vlezdoprdelizmus verzus špinavá nenávisť, ktorej je každá klebeta dobrá. Mňam. Ako dokument však tým pádom len priemerné. Avšak zamýšľam sa nad tým, či tých pár pikantných podrobností, čo som sa dozvedel navyše nie je vlastne tým jediným, čo sa môže divák z takýchto dokumentov o osudových umelkyniach dozvedieť. (10.09.2014)