Osadné

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)

Pravoslávny pop a bývalý komunista, ktorý je starostom obce už vyše 30 rokov dúfajú, že v Bruseli získajú peniaze na nový dom smútku. Lesy a božský pokoj v Osadnom kontrastujú s ruchom srdca Únie a to nielen vizuálne, ale predovšetkým na mentálnej úrovni. Zatiaľ čo Rusíni rezignovane popíjajú v krčme, svet sa stále rýchlejšie mení. Divákov fascinuje pokojný život, ktorý im film ukáže, a ktorý sa im môže zdať byť balzamom na dušu. Faktom, ale je, že pokiaľ sa Rusíni neprispôsobia ruchu modernej doby, vymrú. Už aj dnes žijú väčšinou v rovnakých "skanzenoch" ako je Osadné a to je škoda! Film neponúka riešenia, ani nekladie otázky. Jeho jediným pozitívom je, že zobrazuje "starý zanikajúci" život národa, ktorý milujem. (28.08.2009)

Obec Osadné se nachází v krásné přírodě v CHKO Východné Karpaty u polské hranice. Doporučuji také výlet v nedalekém CHKO Vihorlat s úžasnými výhledy a slavný hudební festival ve Snině Rock pod kameňom. Já si prošel u příležitosti jednoho festivalu v Polsku i nedalekou polskou rezervaci Jasielsky park narodowy. Na pražáka slušný netradiční rozhled. Dokument přibližuje život obce. Lidé jsou zde z mé zkušenosti velmi srdeční a fajn. (08.03.2020)

Ó Gospodin!... Bol som prekvapený premiérou na ČT2, určite som to čakal skôr na STV, ale možno mi to ušlo. Opravte ma, ak sa mýlim. Dedinka na okraji európskej únie, na ktorú asi aj Gospodin zabudol, má mnoho problémov, ale najväčšími sú prestarlí a umierajúci obyvatelia a nedostatok financií. Situáciu sa pokúsia vylepšiť cestou do Bruselu so žiadosťou o finančnú pomoc. Politici to sú predovšetkým dobrí rečníci a po návšteve Remeka a Figeľa to dôjde aj našim trom "rusnačikom" z Osadnoho. Scéna na hotely, kde trojica musela po zlých pocitoch skonštatovať: "Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže", som vybuchol smiechom. Takéto úsmevné a striedavo smutné momenty ponúka celý dokument, ktorý ma naozaj zaujal. Nutno dodať, že takýchto dediniek je u nás určite viac a určite by sa ich veľa našlo aj v Čechách. Česť českých politikov aspoň čiastočne zachránil V. Remek ospravedlňujúcim dopisom. Náš Figeľ sa neunúval ani odpísať, ale aby som mu nekrivdil, možno im účasť ani nesľúbil. Ó Gospodin, nezabudni na ľudí z Osadnoho... 80%. (19.07.2010)

Nevím, zda autor vděčnou situaci pouze využil nebo i inicioval, ale cesta trojice představitelů zastrčené východoslovenské vesnice (jezdil jsem tři dny na kole v okolí Sniny, ale do Osadného jsem se netrefil:-)) do europarlamentu v Bruselu je svým hořkým způsobem zábavná. Jistě, velká politika se z toho vždycky nějak vykecá, ale i ti tři poutníci svým způsobem reprezentují „jiné světy“. A naštěstí to není příliš natahované (70%). (04.07.2010)